Banícke príbehy: Oslava

Tak tomu bolo aj tento krát. Skupina baníkov sa rozhodla, že okrúhle výročie svojho kolegu oslávia poriadne. Ďaleko. Konkrétne v matke stovežatej.Najprv sa konala prechádzka mestom kombinovaná s poznávaním pamätihodností a k večeru pristúpili k najdôležitejšiemu bodu programu. K návšteve najhonosnejšej pražskej činskej reštaurácie. Čínska obsluha toho moc nenahovorila, asi hlavne kvôli jazykovému problému. Ale o to bola usilovnejšia. Než sa stihli usadiť, už sa na stôl nosili jedlá. Najskôr špeciálna polievka. Potom rôzne druhy mäsa a k nim špeciálna ryža. Tá ryža bola naozaj špeciálna. V jedinej veľkej miske. A na jej vrchu kraľoval veľký chrobák. Živý. Spokojne dupotal pomedzi zrnká a nechával za sebou farebnú stopu.
"Čo s ním budeme robiť?"
"Čo by sme robili? Ja som počul, že chrobáky sa kdesi na ďalekom východe aj jedia. Tak ho tuno oslávenec zje."
Chvílku to trvalo, kým oslávenca presvedčili. Nakoniec sa však pochlapil, a s velkým sebazaprením chrobáčika pochrúmal a rýchlo zapil. Potom celá spoločnosť hodovala a spokojne sa bavila. Až prišlo na odnášanie použitých tanierov a zvyškov jedál. Po krátkej chvíločke vybehol z kuchyne malý žltý mužík. Asi šefkuchár. A spustil rapot. Len mu nikto nerozumel. Chlapík sa hodil pod stôl a niečo tam usilovne hľadal. Zase niečo zakričal a hneď bola na zemi všetka obsluha. Hľadali, ale nič nenašli. A tak sa jeden čašník začal lámanou češtinou vyzvedať, čo sa stalo s chrobákom. "Akože čo? No zjedli sme ho predsa. Veď bol na jedenie, nie?" Čašník len zalomil rukami a prerapotal so šéfkuchárovi. Ten skoro odpadol. A čašník začal oslávencom vysvetlovať. Že ten chrobák nebol na jedenie. A že bol iba na to aby svojimi výlučkami ochutil ryžu. A že bol jediný v strednej európe. A že stál celý majlant. A tak 10 baníkov vyšla jedna večera v čínskej reštaurácii na 20 tisíc korún.