Banícke príbehy: Trojka z chovania

Bol som druhák. Z internátu som už bol vylúčený a tak som býval na priváte. Malo to svoje výhody. Človek sa mohol skamarátiť s profesormi a nikomu to nekolalo oči. A nikto ma nekontroloval, že kedy chodím spávať.
Tak sme jedného zimného večera opekali s profesorom zajaca, čo ho ten deň strelil. Sedeli sme pri ohníku kúsok nad profesorskou ubytovňou. Tesne po polnoci, po druhej flaške, si spomenul, že v aute zabudol pušku: "Musim isť zobrať pušku. Nemal by som ju nechávať v aute."
"Necháj, daj kľúče, ja ti po ňu zabehnem."
A tak mi dal kľúče. Dokráčal som k autu, otvoril som ho a keď som pušku vyťahoval, tak som si všimol, že sa na riaditeľovej spálni pohla záclona. Hovorím si: "Ja ti ukážem." Pomaly som zatlačil poistku na dverách aby sa pri zatvorení zamkli, schytil som pušku, zapleskol dvere a hybaj do kopca. Zaregistroval som, ako z ubytovne v pižame a papučiach vybehol riaditeľ. V snehu po lýtka ma nemal šancu dobehnúť a tak som mu unikol. Spokojne som dokráčal k ohnisku, odovzdal profesorovi kľúče a pušku a dal sa do jedla.
Po dobrej pol hodine sa objavil mierne primrznutý riaditeľ a rovno za naším profesorom: "Ukradli vám pušku z auta!...." Zrazu zamrzol. Všimol si pušku položenú na stole. "Matiis! To ste boli Vy!" A bola trojka z chovania.