Úspešne sme dokončili tribúnu na futbalovom ihrisku. Murovaný základ so šatňami, plechová strecha a pohodlné drevené lavičky. Čo by nám tak ešte chýbalo. Aha. Nápis, maľovka, jasný symbol nášho futbalového klubu. A tak náš obecný národný umelec ten symbol namaľoval na stenu tribúny.
Najväčšia zábava však nastala až po čase, keď si ľudia začali maľovku všímať. Liberálnejší len pľuvali: "Fuj, aké nechutné. A deti sa pod tým hrávajú." A aj na spovedi sa asi podaktorí ľudia preriekli. Až sa do toho opreli pán farár. Najprv odkázali starostovi, že je neznaboh a nech tú maľovku dá z tribúny preč. A starosta im odkázal, nech sa starajú do panbičkovských vecí a nie do našej futbalovej tribúny. Až to vyvrcholilo, keď pán farár vyhlásili, že ak to ihneď neodstránime, tak vezmú sviatosť oltárnu a nebudú u nás slúžiť sväté omše. No a do toho sa pustili babky demokratky, vraj reku nech si farár vezmú čo je ich a idú kade ľahšie. "Nám nikto do našej tribúny rozprávať nebude!"
