Je naozaj čo obdivovať! Fľaky od lepidla sú až na meter ďaleko od pásu lepených obkladačiek, lepidlo prischnuté na ponožke som roznosila po celom byte, škáry medzi profesionálom nalepenými obkladmi som lepidlom tiež pekne zababrala, a náš kuchynský kôš už asi nebude použiteľný, lebo bol prvý na rane, keď som hľadala nádobu na miešanie lepidla (po tom, čo som v snahe o vyklepanie zbytkov stvrdnutého lepidla rozmlátila na to určený kýblik...ach jaj...).
Nachystané, trošku zaprášené obkladačky:
Myslím, že ešte aj pár týždňoch po tomto počine budem po byte nachádzať kúsky rozbitých obkladačiek a zaschnuté lepidlo na lakti (to je vám miesto, kde každá špina prežije najdlhšie: mám jedného zlatého kurzistu, od ktorého mi štyri dni po kurze točenia prišla smska, že práve našiel kus hliny na lakti a pritom že sa každý deň sprchoval:). Nuž, poučenie v medzičase: lakeť sa síce nedá olízať, ale umyť by sa mohol dať!
V sprche:
Ale späť k obkladačkám. Takže nalepené už sú... Po skúsenosti z lepenia v sprche a na záchode už viem, že aj keď kúpite jedno z lacnejších lepidiel na obklady, neznamená to, že bude horšie lepiť! Ba čo viac, tie mrchy zasychajú tak rýchlo, že sa nestihnete ani zobzerať, nedajbože na odstránenie lepidla pozabudnete. To sa stalo aj mne – no, že som pozabudla, že trochu mierna formulácia, ja som si proste povedala, že to pôjde dole aj zajtra a pozajtra... Omyl! Ach, a aký veľký! Takže od lepidla čistím škáry medzi dlaždičkami na záchode už vyše pol roka a v sprche, keďže tam sa na ne budem pozerať veľmi zblízka (máme malú sprchu:) som sa ich snažila vyčistiť odborne – vŕtačkou. Po odbití častí obkladačiek, kedy kúsky strieľali až za roh, som to vzdala a vrátila sa pekne k brúsnemu kameňu. Na záchode som obklad pekne zaškárovala s tým, že trčiace lepidlo prípade premaľujem akrylom:). Našťastie nebolo treba. Ale zase som zabudla umyť dôkladnejšie škárovačku, takže ma opäť čaká drhnutie každej obkladačky zvlášť...
Pri práci:
No, ale keďže s týmito už získanými skúsenosťami som pristupovala k poslednému pásu obkladov, lepidlo ešte dnes pekne odstránim. Pokiaľ sa spolubývajúci nebude sprchovať tak dlho, že zaschne. Nie spolubývajúci, ale lepidlo. Len aby sme si rozumeli:). No a už len zaškárovať obklad v sprche a vedľa radiátora a možno, že sa raz dočkám aj hotovej kúpelne! To bude aká paráda.
A keďže sa moc neviem nudiť (teda nie, že by som mala fúru času, pekne študujem a pracujem a varím a pečiem a periem, ale nežehlím – to sme zistili, že až také nevyhnutné nie je...nevravte to mojej mamči...už to aj tak vie a moc sa z toho neteší:), už som si vymyslela, že si obložím aj stenu za kuchynskou linkou. Do kúpelne a záchoda som potrebovala cca 500 štvorčekov, ktoré som si sama vyrobila (to bol tiež veselý proces...) a rátam s tým, že do kuchyne ich bude treba minimálne 1000. Kto mi pomôže? Už viem! Môj úžasný partner, ktorý si, keď som škárovala na záchode, v duchu hovoril, že by to zvládol oveľa lepšie, čo si vždy hovorím aj ja, keď ho vidím niečo robiť:). A potom si to spolu povieme a rehoceme sa ako kone... Kone sa rehocú? Tie, čo budú používať našu sprchu, určite:).
