Prvý deň príprav na výpal v peci na drevo vždy najprv vôjdem do dielne a následne z nej so zdesením vybehnem, aby som predýchala to množstvo práce, ktoré ma čaká. Chvíľu uvažujem a keď si uvedomím, že to nie je až také hrozné a že nemám trojkubíkovú pec, ale len tristo litrovú, tak sa zase do dielne vrátim a tentoraz tam už ostávam dlhšie.
Dva dni pred samotným výpalom mám vyhradené vždy na glazovanie. Glazúru dávam až na predpálenú keramiku, takže samotná príprava na výpal trvá o niečo dlhšie, ale o výrobe až niekedy nabudúce. Už viem, že do pece sa mi zmestí okolo 80 vecí, ale samozrejme záleží na ich rozmeroch. Tam kde dám štyri záhradné domčeky, by sa inak zmestilo aj 80 malých čajových misiek. Po vytriedení vecí sa vrhnem na glazovanie, čo znamená najskôr všetko očistiť vlhkou špongiou od prachu. Veci potom trochu obschnú a možu sa glazovať. Najčastejšie glazujem vylievaním a namáčaním, niekdy aj štetcom, ale to len výnimočne. Najťažšie pre mňa je sa rozhodnúť, čo do akej glazúry namočím. Pri jej výbere treba vždy zvážiť či vhodne zvýrazní tvar výrobku, či potrebujem úžitkovú alebo dekoračnú glazúru, kde sa bude daná vec v peci páliť a tak podobne. Treba tiež rozmyslieť, či sa vec po naglazovaní bude ďalej dekorovať alebo nie. Keď sa odflákne toto štádium, potom sa človek už len diví, čo za divotvotné veci z pece po jej schladnutí vytiahne.
Momentálne používam do dvadsať glazúr, pri výbere mi pomáha vzorník, ktorý môžete vidieť tu na fotkách.
Kým sa dostanem k tomu, že glazúru môžem použiť na väčšie veci s tým, že už približne viem, ako dopadnú, trvá to niekedy aj tri mesiace. Pálim vždy raz za mesiac, pričom najskôr glazúru namiešam, v najbližšom výpale otestujem na rôznych hlinách a miestach v peci, ďalší výpal buď testujem na niečom väčšom, alebo ak si trúfam, tak rovno glazujem veci určené na predaj - v tom je však aj kúsok rizika. Normálne je „bezpečný" až tretí výpal. S tým, že pri miešaní väčšieho množstva glazúry (na test miešam len okolo pol kila) môže človek urobiť chybu, alebo neodhadnúť hustotu a katastrofa je na svete...
Takže dva dni glazujem a glazujem a glazujem a sem tam kreslím dekory a zase glazujem a glazujem. A keď sa už kvôli keramike nevôjdem do dielne, viem, že už mám približne toľko vecí, koľko sa mi zmestí do pece. A ide sa nakladať...
Pokračovanie v najbližších dňoch:).
P.S. A že to niekedy v dielni pri glazovaní vyzerá ako po výbuchu sa môžete presvedčiť tu:
