V tomto článku si ilustrujeme vplyv jednotlivých surovín na bežnú šlemovku (nami nie úplne odborne nazvanú „kakánková šlemovka“ – kvôli jej farbe).
Najprv si však bližšie povedzme, čo je to šlemovka. Jej základom je nízko sa taviaci íl, ktorý môžeme použiť rovno na glazovanie, alebo ho doupravovať podľa svojich predstáv. Samotný íl má po vypálení prírodné farby: do žlta, zelena či do hneda. Sú však prípady, kedy je vypálený povrch čierny – ide o šlemovku Čierna Magda, ktorú môžete poznať napríklad z prác keramika Petra Nováka. Ložiská ílov sú rôzne, bežne sa však vyskytujú skôr pol metra pod povrchom, ako rovno na povrchu. Ak by sme teda íl hľadali, najlepšími miestami sú jamy, lomy, vymleté brehy riek, či vývrate stromov. K hľadaniu nám isto dopomôžu aj geologické mapy. To však neznamená, že nemôžeme testovať akýkoľvek nakopaný materiál, treba sa však pripraviť na možné biednejšie výsledky.
Čo s nakopaným ílom, keď nie sme spokojní s jeho farbou či inými vlastnosťami po výpale? Môžeme ho doupraviť, bude k tomu však potrebný v suchom sypkom stave, najlepšie už trochu preosiaty, aby nám na site po preplavení glazúry neostalo veľa zbytkov. Poďme sa pozrieť na vplyv jednotlivých surovín na íl v redukčom výpale pece na drevo.
Základom pre testy nasledujúcich glazúr je šlem z Obřan (na fotke je čistý šlem na porcelánovej hline):
Ďalej sú uvedené fotky šlemovej glazúry upravovanej rôznymi surovinami. Na ľavej strane je glazúra nanesená na porcelánovej hline, napravo je glazúra na šamotovej hline Dorda, aby sme videli rozdiel vzhľadu glazúr na hlinách s rôznym obsahom železa. Nad fotkami je vždy uvedené zloženie glazúry nasledovným zápisom:
"šlem (gramáž) - surovina (gramáž) - surovina/farbiaci oxid (gramáž) - ...".
1) V prvej sérii glazúr sme šlemovku upravili kriedou a potom dodávali rôzne suroviny:
Šlem 200 - krieda 40 -> všimnime si, že pôvodný šlem bol matný a nestekal, ale po pridaní kriedy sa povrch začal lesknúť a glazúra mám väčšie tendencie stekať. Zároveň nám krieda ovplyvnila aj farbu šlemovky.
Šlem 200 - krieda 40 - oxid titaničitý 20 -> oxid titaničitý je v množstvách do 25% modifikátorom povrchu, čo je aj náš prípad. Všimnime si hlavne zmenu farebnosti a matnosť glazúry. Výrazný je v tomto prípade aj vplyv hliny na výsledný vzhľad glazúry. Železo v Dordovke sa výrazne podieľa na zafarbení glazúry.
Šlem 200 - krieda 40 - oxid titaničitý 20 - sodno-draselný živec 30 -> živec glazúru trochu oživil, všimnime si, že na farebnosť v nami použitom množstve zásadný vplyv nemá.
Šlem 200 - krieda 40 - oxid titaničitý 20 - sodno-draselný živec 30 - kobalt 4 -> kobalt je výrazným farbivom, glazúra nám stmavla. Pri použití kobaltu myslime na to, že výsledkom nemusí byť vždy iba modrá farba.
2) V druhej sérii glazúr je šlem upravený popolom (mix rôznych drevín) a následne inými surovinami:
Šlem 200 - popol 60 -> popol má vysoký podiel tavív. Jeho vplyv je čo sa týka lesku glazúry podobný ako kriedy, ale vplyv na farebnosť je rozdielny.
Šlem 200 - popol 60 - oxid zinočnatý 30 -> na porceláne môžeme badať dorbné kryštáliky, ktorých tvorbu zinok pri pomalom chladnutí podporuje.
Šlem 200 - popol 60 - oxid zinočnatý 30 - strontium 40 -> na porceláne vidíme drastický vplyv strontia na glazúru - na jej farbu aj stabilitu - na záhyboch vidíme, že glazúra má tendenciu trochu stekať. Strontium je tavivo.
Šlem 200 - popol 60 - oxid zinočnatý 30 - strontium 40 - meď 5 -> meď nám glazúru trochu zafarbila, v nami pridanom množstve je rozdiel slabšie badateľný. Pri použití medi si musíme dávať pozor na to, že je prchavá a v priestore pece má tendencie "cestovať" medzi výrobkami a ovplyvňovať vzhľad aj tých glazúr, v ktorých nebola obsiahnutá.
Takže aj takto to občas vyzerá v "pracovni" keramika:).
Aká paráda!
