Inspírium

Písmo: A- | A+

Obrázok blogu
(zdroj: Martin Chudík)

α

prechádzam cez prah

opustenej miestnosti

bosý

do nôh sa mi vrýva

ozvena krokov

ktoré som ešte

nespravil

β

dobrovoľne prijímam

rozsudok popraskaných stien

vnímam pavučiny

bez pavúkov

slová bez hlasiviek

drobnú smietku chleba

ktorá bola klasom

v požehnanom poli

γ

v pamäti času

má jazva cenu zlata

rozpráva aj tam

kde iní mlčia

tma sa stráca

na hranici mojej kože

dáva mi všetko svetlo

ktoré stihla prijať

na sietnicu oka maľuje

vyzradené tajomstvá

δ

z vrcholu vŕby

na mňa hľadí vrana

zrazu mávne krídlom

a vo vetre splynie s kmeňom

nesnažím sa ju hľadať

sám som koreňom

vlastného stromu

ktorý vyrástol

v izbe bez okna

ε

s každou odštiepenou trieskou

je ľahšie myslieť

na cestu

ešte jeden nádych

ktorým prijmem seba

ako kvapku dažďa

čo sa snaží vstrebať

do vyschnutej zeme

 ....

nádych

...

ω

prechádzam cez prah

zaplnenej miestnosti

o úsvit bližšie

k zabudnutým miestam