Písmo:
A-
|
A+
Vlní sa rieka cez kamennú tepnu,
berie si všetky tajomstvá a priania,
skrútené tiene na uliciach slepnú,
keď sa im v noci nahý mesiac klania.
V ústrety tichu kráčaš milovaná,
pery ti kvitnú ako srdce v máji,
pretekáš ladne do ďalšieho rána,
zvuk tvojich krokov radosť neutají.
Ozveny padnú hlasno do Dunaja,
vlnami mesto duše v jedno spája.
