
Možno som trochu lakomec,
často šetrím svoje slová,
zvyknem si ich k tebe schovať,
no nikomu to nepovedz.
Keď sa stávam sebe cudzí,
strácam kotvu bytia v mori,
samota ma kruto zmorí,
utiekam sa k tebe v núdzi.
A vtedy sa čas zastaví.
Len veľké biele zástavy
veštia, že som viac než hosť.
Smiem sa napiť z čistej vôle,
obdivovať city holé,
darovať kvet pre radosť.