
Bojím sa opustiť rodiacu záhradu,
prekročiť živý plot a úzku hriadku,
každý krok od seba býva krok dozadu,
s ktorým sa svetlo ciest rozplynie v chládku.
Občas ma myšlienka na útek vyľaká,
viem, že svet za svetom musí byť iný,
nie som však človekom v znamení tuláka,
svoje sny formujem pod hruškou, z hliny.