1. Kovboji na kozmickej lodi
V prvej časti pán Korten poukazuje na fakt, že pri súčasnom raste populácie a konzumu, budú mať ľudia za pár rokov problém s miestom a zdrojmi na planéte. Samozrejme to nikoho netrápi, pretože každý myslí len na svoje súčasné krátkodobé ciele - peniaze. Ak raz planéta zlyhá a nedokáže uživiť nikoho, aký budú mať potom peniaze zmysel?
2. Boj o neobmedzenú moc
Prvé obchodné spoločnosti vznikali z logického dôvodu podnikania bez potreby viazať sa na jednu osobu. Ich zriaďovacie listiny od nich vyžadovali prospešnosť verejnosti. Keď sa ukázalo, že spoločnosť prospešná nie je, bola zrušená. Ako im však narastal majetok a tým aj moc, spoločnosti si politicky presadili ďalšie práva. Dnes majú spoločnosti - právnické osoby dokonca viac práv ako tie fyzické - ľudia. Keď niekto spácha vraždu, ide na doživotie za mreže. Ak spoločnosť svojim nesprávne propagovaným výrobkom spôsobí škodu tisícom, pri najhoršom zaplatí pokutu alebo nejakého štátneho úradníka, aby neprišla o licenciu.
3. Kolonializmus obchodných spoločností
Mnoho ekonómov je zástancom voľného trhu bez zásahov štátu. Ale tak to fungovať nemôže. Samozrejme trh musí mať aj svoju voľnosť, inak by to dopadlo ako socializmus u nás pred dvadsiatimi rokmi. Dôležité je nájsť rovnováhu. Bohužiaľ dnešná "rovnováha" vedie k vytváraniu monopolov veľkých a vytláčaniu malých z trhu, k prehlbovaniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými.
Svetová banka poskytuje nerozvinutým krajinám úvery, aby "podporila ich ekonomický rast". Tie im však peniaze nedokážu vrátiť, preto si vybavia ďalší úver, aby splatili ten predchádzajúci. Takýmto spôsobom to pokračuje, až kým sa to nedostane do bodu, keď chudobné a ešte k tomu zadlžené krajiny nevedia ako z kruhu von. V tom príde opäť záchranca - svetová banka a veľkoryso im časť dlhov odpustí za otvorenie hraníc pre zahraničné firmy, zlepšenie pracovných (práca detí, minimálna mzda) a environmentálnych (dovážanie odpadu) zákonov. Obyvatelia chudobnej krajiny sú nakoniec ešte chudobnejší, žijú v znečistenom prostredí a môžu byť radi, že nevedia, koľko sú ešte vyspelým krajinám dlžní. Samozrejme všetko je v poriadku, pretože naša chudobná krajina ekonomicky rastie a čísla vykazujú tie najlepšie výsledky. Ale to iba vďaka tenkej vrstve boháčov, hlavne zo zahraničia, ktorá sa u nich vytvorila.
Všetkému samozrejme nahráva marketing, reklama a médiá.
4. Degenerovaný finančný systém
Pôvodne fungoval takzvaný výmenný obchod, čo bolo niekedy dosť nepraktické. Preto ľudia zaviedli platidlá - mušle, dobytok, drahé kamene, vzácne kovy, jednoducho niečo, čoho bolo málo. Napríklad podľa hmotnosti a druhu vzácneho kovu sa určovala cena. Neskôr niekto vymyslel mince - aby kovy nebolo treba vážiť, vyrobili malé kúsky s rovnakou hmotnosťou a váhu do kovu vyryli. Ľudia si mince a zlato z bezpečnostných dôvodov začali ukladať do bánk. V banke dostali lístok, kde bolo napísané, koľko majú uložené. Neskôr zistili, že je oveľa praktickejšie vymieňať si tieto lístky - šeky ako zakaždým chodiť do banky. Preto zlato ostalo v banke.
Ešte k tomu banka vyrobila lístky s rovnakou hodnotou - papierové peniaze. Bankár ale rozmýšľal, mám v trezore plno zlata a nikto si ho nepríde vybrať. Čo keby som ho niekomu požičal? Tak začal peniaze svojich klientov požičiavať a vyberať úroky. Keď to ale klienti zistili, prirodzene sa im to nepáčilo a aj oni chceli z úrokov niečo mať. Tak im niečo dal a všetko bolo opäť v poriadku. Bankár sa bál, že by si ľudia prišli zlato, ktoré v trezore nie je, naraz vypýtať. Preto vyhlásil, že odteraz sa zlato vydávať nebude a budú sa používať iba papiere. Však papierov môže vypísať koľko len chce.
Podstatné je, že sa peniaze odtrhli od svojej pôvodnej hodnoty. Mali by vyjadrovať množstvo surovín alebo odvedenej práce, ako to bolo pred mnohými rokmi. Dnes si štáty pri vyrovnávaní svojej menovej bilancie nevymieňajú zlato, ale doláre. A ako sú doláre kryté? Každý desiaty zlatom, ktoré sa nevydáva. Zatiaľ čo na trhu spotrebiteľských tovarov a služieb sa točia milióny, na finančných trhoch sa otáčajú miliardy imaginárnych prostriedkov, ktoré nikto nikdy fyzicky nevyprodukoval, ktoré príroda nedokáže kryť žiadnymi zdrojmi. Ktoré si jednoducho niekto vymyslel a vďaka tomu má moc vládnuť nad ostatnými. A to je len jeden dôsledok. Peniaze majú hodnotu - energiu a energia sa nevytvára, iba premieňa. Ekonómovia toto nafukovanie ekonomiky nazývajú ekonomický rast. Energia nadbytočných peňazí sa musí nejako prejaviť. Odnesú si to ľudia v rozvojových krajinách, ktorí musia nadmerne pracovať a odnesie si to príroda, pretože sa všetko dá ľahšie kúpiť. Bohatí ešte zbohatnú a chudobní sú ešte chudobnejší. Ale hlavné vec, že ekonómia rastie.
5. Pre ľudí niet miesta
Podniky bývajú reštrukturalizované, aby mali efektívnejšie hospodárstvo. Čo to znamená? Polovicu ľudí vyhodia, tí zvyšní robia za nich a ešte za menší plat. Firma sa dostane do veľmi dobrých čísel. Tie idú samozrejme na účty akcionárom. Peniaze sa posúvajú od pracujúcich k tým, ktorí vedia robiť s peniazmi. Ale ekonomika podniku je efektívna, pretože produkuje zisk. Nikto sa nepozerá na robotníkov pracujúcich 13 hodín denne za nízku mzdu, nikto nevidí tie kompromisy na životnom prostredí, ktoré bolo nutné vedenie podniku urobiť, neinvestuje sa do výskumu pre budúcnosť, však keď bude podnik vyžmýkaný, krachne a predajom toho čo ostane ešte zarobíme.
6. Získať naspäť moc
Dôležitým bodom je ekológia - však čo bude o pár rokov keď kvôli nenásytnosti niektorých jedincov nás planéta nedokáže uživiť. Výkonnosť ekonomiky by sa nemala merať ziskom, ale šťastím ľudí. Globalizácia je fajn v niektorých odvetviach, ale nie je v poriadku, keď sa potraviny dovážajú tisíce kilometrov, lebo niekde ich vedia vyrobiť o niečo lacnejšie. Čo najviac by sa malo vyrábať lokálne, život ľudí by bol viac v kontakte s ich prácou. A ľudia by mali inak rozmýšľať.
Môj záver
Stručne som opísal hlavné myšlienky knihy. Nechcem tým povedať, že to bolo presne tak, ako to autor myslel. Mnohé veci som doplnil alebo inak poňal. Nechcem ani tvrdiť, že veciam dokonale rozumiem - rozumiem im málo. Ale týmto veciam nerozumie hádam nikto. Systém má ďaleko od dokonalosti, ale ľudia si ho sami vytvorili a je ich odrazom - chamtivosť, egoizmus, nedbanie na prírodu. Síce vývojom, novými informáciami, rôznymi opatreniami, inou politikou, revolúciami, vojnami sa môže na chvíľu zdať iný, ale skutočne sa zmení, len keď sa zmenia ľudia.
