Aj to som zažil počas posledných dvoch mesiacov. Jasné, chlapíkovi som vysvetlil, že u nás sa za miesta neplatí. Na moje prekvapenie sa evidentne nepotešil, asi vedel, že keď si za miesto zaplatí, tak ako je to vraj zvykom u tradičných strán, bude mať istotu zvoliteľného fleku. Sklamal som ho a už sa ani neozval.
Ak sa raz rozhodnete urobiť podobný úlet ako ja, alebo sa len zaujímate, ako sme dávali kandidátku dokopy, chcem vám napísať pár informácií o tom, ako sme ju spáchali;)
Bratia v triku si dohodli predčasné voľby. Priznávam, myslel som, že využijú zákonné minimum a dajú ich ešte o mesiac skôr. Našťastie, až také svine neboli a dali nám "až" dva mesiace na dozbieranie podpisov, zaregistrovanie hnutia, snem, výber ľudí na kandidátku a kopu iných formalít. Už na začiatku sa Richard Sulík v nejakom rozhovore dušoval, že Matovič nemá žiadnu šancu voľby stihnúť. Potom zase ministerstvo nejako záhadne, presne v deň, keď sme priniesli žiadosť o registráciu, zaregistrovalo zmenu názvu Móricovej pravej SNS na, čuduj sa svete, Obyčajných ľudí (jasné, že to z vlastnej hlavy nemal). Tomu sa hovorí misa hrachu pod nohy a hocijako inak. Nakoniec sme sa zaregistrovali pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Popri tom som rozbehol oťukávačky smerom aj na iné strany. Začal som Mikloškovým KDS. Zavolal som Palkovi a stretli sme sa v pizzérii niekde v Ružinove. Hovoril som mu o idey, že by som chcel vytvoriť priestor pre všetky malé strany na Slovensku, lebo sa mi nepáči, ako chcú veľký zlodeji v triku politických strán s nami všetkými vybabrať a zbaviť sa tak strážnych psov (aby mohli pod rúškom stability kradnúť už úplne bez kontroly). Prvý krát som ho videl a úprimne priznávam, mal som z neho 100 krát lepší pocit ako z Palka, čo bol ministrom vnútra;) Nápad ho evidentne zaujal.
Hneď po stretnutí s ním som išiel na stretnutie s pánom Weissom starším (99%), ktorý si ma pozval. Ponúkol mi, aby som viedol jeho kandidátku, ktorá vtedy ešte meno nemala a porozprával mi kopu veľmi, veľmi zaujímavých vecí;))) Ja, prostoreký to chlapčisko, som mu zase na oplátku vyrozprával môj sen.
Potom sme sa stretli párkrát spolu aj s oksákmi, aj kádeesákmi, až sme definitívne utriasli našu spoluprácu, čo sme následne aj oznámili verejnosti spolu s tým, že štyria obyčajní budú úplne poslední a pred nami po desať ľudí z OKS a KDS. Nastalo trošku peklo, keď do mňa búšili nietorí moji fandovia, že čo bláznim, prečo práve s nimi. To isté, určite, zažívali aj ľudia z OKS a KDS. Ostatní to brali v poho a zbytočne nehysterčili, lebo vedeli, že do parlamentu sa zo zadu kandidátky prekrúžkuje niekto, len ak získa dosť svojich vlastných voličov.
Následne ma oslovilo asi 6-7 iných malých a mikro strán, ktoré chceli dostať tiež po 10 miest. To som sa už zľakol svojej vlastnej idey a uvedomil som si, že ak by som na také niečo pristúpil, úplne by som zabil myšlienku nezávislých osobností, o ktorej už tri roky básnim, a pre ktoré nám v tej chvíli zostávalo 126 miest.
Postupne sme si vytvorili tím ľudí, ktorý makal na kandidátke. Vznikol spontánne z ľudí, ktorí nám od prvej chvíle dávali tipy na ľudí a evidentne im záležalo, aby celý projekt kandidátky nezávislých osobností bol úspešný. Stretali sme sa, rozprávali sme sa o vytipovaných ľuďoch, o ľuďoch, ktorí nás sami kontaktovali, o úspechoch a neúspechoch pri oslovovaní. Tešili sme sa každému človeku, ktorý sa nás rozhodol podporiť. Spoločne sme boli smutní z každého neúspechu.
Pri výbere sme sa snažili vyhýbať ľuďom s politickou minulosťou v SMERe, SNS, HZDS a komunistickej strane. Vyhýbali sme sa ľuďom, ktorí boli v minulosti odsúdení a pod. Bohužiaľ, nie všetci to dokázali pochopiť a teraz vypisujú ohrdnuté nevesty po nete rôzne blogy o tom, akého strašného hriechu som sa dopustil, že som na kandidátku nedal (asi na prvé miesto) niekoho trestaného. Nedokážu pochopiť, že nie je v mojich silách, aby som ľudí, ktorí do nášho projektu dávajú svoje meno, vystavil stresu, že budú na kandidátke s človekom, s ktorým z uvedených dôvodov na kandidátke byť, logicky, nechcú.
Ešte inak - vo finále sme mali k dispozícii cca 200 predvybraných ľudí, z ktorých sme museli vybrať 126. Logicky sme pritom museli použiť nejaký kľúč či sito. Logicky, v záujme toho, aby kandidátka dokázala fungovať ako tím, sme sa vyhýbali extrémistom, z ktorých jedni by Cigánov najradšej nahádzali do plynu a tiež slečne, ktorá sa verejne chváli, ako sa utešene pomilovala so svojou milenkou potom, ako prišla z Lampy. Sorry, ale z takých ľudí mi je osobne na zvracanie, a nie, aby som podstupoval dobrovoľné sebatrýznenie a platil im ešte aj kampaň. Ak to niekto odo mňa očakával, sorry, ale nech to urobí on/ona.
Medzičasom sa v médiách objavovali infošky o tom, ako podpredseda Matice slovenskej a primátor Martina s nami vyjednáva o mieste na kandidátke. Nedementoval som to, len som nechápal, prečo o tom neviem. Pochopil som až neskôr, keď oznámil svoju dohodu s Bugárom. Taktiež som nedementoval a len som sa čudoval odkiaľ na také niečo prišiel, keď pán Chmelár vyhlasoval, že dostali od nás spolu s pánom Mesíkom ponuku byť u nás na kandidátke. Pokiaľ viem, nikto, kto bol oprávnený dávať nejaké ponuky, pánovi Chmelárovi a ani pánu Mesíkovi žiadnu ponuku nedal.
Čas bežal a hlavne Martin Mojžiš bol zo mňa na vjetvy, viete on je taký akurátny;) Ja som mal čas, veď posledný deň na odovzdanie kandidátok bola nedeľa, tak prečo nevyberať až do poslednej chvíle. A nakoniec sa aj tak stalo, posledné vyhlásenie kandidáta som priniesol v nedeľu okolo šiestej večer. Kandidátku sme odovzdali a tým sme ukončili jednu kapitolu nášho príbehu.
Na výsledok som (neskrývane) hrdý;) Až trpím skoro úchylkou, lebo si podchvíľou beriem do rúk vytlačenú kandidátku a rad radom si opakovane prechádzam ľudí, ktorí na nej sú ... a hlavne na nich som hrdý.
úžasný profák, uznávaný vedec a redaktor; rešpektovaný umelec; obetavá lekárka, ktorá sa neváhala vzdať svojho pohodlia a išla opakovane pomáhať tým najbiednejším deťom v Keni; šikovný mladý právnik; najuznávanejší slovenský ekológ, ochranár; statočný novinár; obetavá žena dlhodobo zastávajúca práva spotrebiteľov; vymakaný vysokoškolský profesor, pôvodom a s trvalým bydliskom v rómskej osade; občiansky aktivista; statočný lesník, ktorý sa nebál vzoprieť rozkrádaniu Štátnych lesov; lektor kresťanských spoločenstiev; šéf najväčšieho slovenského hospicu, ktorý sa spolu s bratom venoval bezdomovcom, alkoholikom, drogistom či teraz zomierajúcim; žena, ktorá sa vzoprela neustálemu šikanovaniu na pracovisku, až nakoniec založila OZ zamerané na pomoc takto ukrivdeným; známy slovenský folklórista a tanečný pedagóg; psychologička, ktorá sa dlhé roky venuje pomoci obetiam trestných činov, či domáceho násilia; najuznávanejší slovenský matematik; exviceprezidentka KOZ, ktorá na protest proti zneužívaniu odborov stranou Smer sa radšej stala dobrovoľne nezamestnanou; špičkový manažér, autor a vysokoškolský profesor; bývalá veľvyslankyňa vo Vatikáne; občiansky aktivista, ktorý zburcoval Bardejov za záchranu parku v meste; ... uznávaný ochranári; desiatky občianskych aktivistov; viacnásobná majsterka sveta, dnes športová pedagogička; líder organizácií zdravotne postihnutých; najúspešnejší slovenský atlét; šéf slovenskej únie lekárov špecialistov; nominant komory živnostníkov; slobodní umelci; ... a kopa iných fajn ľudí: http://obycajniludia.sk/kandidati-do-nrsr-2012/
Neskromne - najnadupanejšia kandidátka dobrými ľuďmi. Jasné, môže sa stať, že sa tam prešmykol aj niekto, kto tam nepatrí, mohlo sa stať. Stres bol veliký a času veľmi málo. V tom prípade odporúčam ignorovať dotyčného a krúžkovať iných. Sám za seba môžem povedať, že by som vedel rozdať aj 20 krúžkov, a nie štyri. Na druhej strane na rovinu priznávam, že tri krúžky dám mojim trom obyčajným súputníkom, bez ktorých by sme dnes mohli o takejto hviezdnej kandidátke len snívať ... a o jeden môj krúžok budú musieť naši kandidáti ešte zabojovať;)
i.
ps. viem, že o nás budú dookola naši "bratia" verklíkovať, že to je 150 ľudí so 150 programami, a preto to nemôže fungovať. Veľmi skoro im dokážeme opak. Veľmi skoro im dokážeme, že ak sa stretnú zodpovední ľudia, vedia sa veľmi ľahko zhodnúť aj na zodpovednom spoločnom programe. Čo však bude najzákladnejšie a o čo mi v celom tomto projekte ide len v prvom rade, je to, že k spoločnému programu títo ľudia dospejú slobodne a preto, lebo sú zodpovední, a nie preto, lebo zo zištných dôvodov sa boja mať svoj vlastný názor a svedomie.
Po 22 rokoch rozkrádania a zadlžovania našich detí a vnúčat nastal čas, aby konečne v parlamente boli aj ľudia, a nie len cvičené opičky, ktoré sú ochotné za banánik stlačiť akékoľvek tlačítko a spáchať akékoľvek svinstvo. Veď už na základnej škole deti učia, že rozdiel medzi človekom a opicou je to, že človek sa riadi svedomím a opica pudmi.
Preto ja 10. marca volím ľudí. A ty?
