Nuž a tak sa vyskytla situácia, kedy jeho zraku neušiel bilboard, ktorý zastáva práva nenarodených detí. Začali padať nepríjemné otázky, na ktoré som hľadala také odpovede, aby som jeho detskú citlivú dušičku nezranila. Bolo to veľmi ťažké neublížiť mu a zároveň povedať pravdu, že je to dieťatko, ktoré jeho rodičia /netýka sa to len matky/ nechceli.
Jednoducho môj syn nevedel dostať do svojej hlávky, to že za ten masaker sú zodpovední rodičia toho dieťatka, nevedel pochopiť, že sa rodičia vzdajú svojho dieťatka, teda, že ho nemilujú. Nakoniec padla otázka, ktorá to celé zaklincovala : „ Mami, keď budem neposlušný a už ma nebudeš chcieť, tak aj mňa takto zabijete? “
Premýšľali tí, ktorí sú za tento bilboard zodpovední, ako to zapôsobí na malé deti? Tak ako to je? Chcú zachraňovať životy, alebo šokovať malé deti a citlivejších ľudí? Predstavte si len...v buse sedí budúca mamička, teší sa na bábätko ale tehotenstvo prebieha ťažšie. Ako asi na ňu zapôsobí tento nechutný bilboard? No a ja som presvedčená, že tá žena, ktorá sa rozhodla pre interrupciu, sa jednoducho od toho bilboardu odvráti.
Áno aj ja zastávam názor, že ľudia by mali zodpovedne pristupovať k rodičovstvu a hoci mám tri deti a dosť rokov a stalo by sa mi, že by som otehotnela, určite si dieťatko nechám, ale celé moje bytie kričí : „ Preč s týmto bilboardom ! „
