Premiér Fico, prezident Pellegrini.
Aj tak môže vyzerať zastúpenie moci na Slovensku v roku 2024.
Častokrát počuť volanie po chýbajúcej vízii – po vstupe do EÚ a NATO vraj nemáme ďaľšiu veľkú tému.
My ju máme, len ju prehliadame. Je totiž náročnejšia, a nedá sa vyriešiť behom niekoľkých rokov.
Trvá dekády, až storočia. Je odpoveďou na otázku: “Akou krajinou a akou spoločnosťou chceme byť?”.
Ako sme sa sem dostali
Ľudia môžu mať pocit, že ostatných 30 rokov bolo turbulentných a dynamických s množstvom krívd a obetí. Transformácia ekonomiky, zatváranie fabrík, nezamestnanosť, delenie federácie, zmena spoločenského zriadenia, rôzne podoby nespravodlivosti, učenie sa demokracii a samospráve (i na najnižšej úrovni v podobe schôdz vlastníkov bytov), a do toho celosvetové trendy ako globalizácia, digitalizácia, klimatické zmeny, a pod.
To všetko je pravda, no vezmite si 30 rokov na Slovensku od roku 1915 do roku 1945. Dve svetové vojny, rozpad monarchie, budovanie armády, zavedenie všeobecného volebného práva, vysťahovanie časti obyvateľstva, budovanie vzdelávacieho systému, industrializácia, budovanie republiky a jej obrana na všetky strany (vrátane Maďarov a Poliakov), súboj fašizmu a komunizmu, delenie republiky, ľudácky štát, SNP a opätovný povojnový reštart.
Prípadne od roku 1945 do roku 1975 – oslobodenie od nacizmu, komunistický prevrat, elektrifikácia, zavádzanie plynu, industrializácia, znárodňovanie majetku a likvidácia roľníkov, nukleárna hrozba konca sveta, Pražšká jar, invázia cudzích vojsk, ohýbanie chrbtov a normalizácia, socialistická urbanizácia a centrálne plánovanie.
Prestaňme fňukať nad ostatnými 30 rokmi – naozaj to nebolo až tak zložité obdobie na budovanie domova. A ani dnes nás nikto neobmedzuje, nezatýka za to, že hovoríme materínskym jazykom alebo kvôli vierovyznaniu; nevraždí nás, nekradne nám majetok, nedrží nás v neslobode, nenúti nás konať proti našej vôli. Zatiaľ sa tak nedeje. Tak prečo to tak ľahko chceme zahodiť? To naozaj dopustíme návrat totality?
Nik netuší ako dopadnú voľby
Písal som o tom ako sa rôznorodosť Slovenska prejavuje vo voľbách. Písal som aj o tom ako polovica populácie vidí význam v hodnotách ako sloboda, demokracia, či vláda zákona.
Nacistom v Nemecku stačilo 37% v roku 1932, aby sa postupne zmocnili krajiny. Komunistom v Československu stačilo 38% v roku 1946, aby sa tiež postupne zmocnili krajiny.
Demokraticky zmýšlajúcich ľudí na Slovensku je viac. Musíme sa však viac zapájať, byť viac aktívni, lepšie sa organizovať, viac podporovať ľudí, ktorí sa rozhodli zastupovať nás, a v neposlednom rade chodiť voliť. Musíme, lebo je to náš dlh voči tým, ktorí nám tento náš slobodný priestor vybojovali vlastnou krvou (v 19. storočí, v československých légiách, v národnom povstaní, počas komunizmu i mečiarizmu).
A áno, vyžaduje si to od nás väčšiu mieru trpezlivosti, viac počúvania, a viac času na hľadanie spoločných riešení.
Perikles vraj povedal, že sloboda je šťastie, a odvaha je sloboda.
Buďme odvážni vstať a ozvať sa, keď tu niekto začne šíriť propagandu a využíva lož ako pracovnú metódu. Buďme odvážni postaviť sa za druhých, keď ich obmedzujú, bijú, či vraždia. Buďme odvážni postaviť sa zlu.
Buďme odvážni postaviť sa propagande, nenávisti a šmejdom
Keď Fico straší hypotékami, vedúce osobnosti z bánk ako aj NBS musia vstať a vysvetľovať koľko ľudí, akým spôsobom a ako dlho bude skutočne ovplyvnených vývojom úrokových sadzieb. A v prípade, že sa jedná o mimoriadnu situáciu spôsobenú pandémiou a vojnou, mali by navrhnúť opatrenia čo sa s tým dá urobiť.
Keď Pellegrini straší cenami a sľubuje regulácie, ekonómovia z univerzít a SAV musia vstať a vysvetľovať fungovanie Slovenskej Republiky ako otvorenej trhovej ekonomiky, a čo by štát mohol urobiť v prípade mimoriadnej situácie akou je dvojciferná inflácia.
Keď nám zlyháva zdravotníctvo, pán Visolajský má byť v prvom rade na barikádach spolu s odborovým zväzom i asociáciou lekárov a vysvetľovať ako sme sa sem dostali, a tiež upozorniť na to, ktoré politické subjekty nemajú konkrétny plán situáciu riešiť.
Keď sa tu niekto bije do hrude za Boha a za národ, cirkevní predstavitelia vrátane Konferencie Biskupov Slovenska, ECAV a Ekumenickej rady cirkví na Slovensku majú byť prví, ktorí uvedú na pravú mieru Slovo Božie a jeho interpretáciu. Zároveň majú byť tými, ktorí pripomenú kolaboráciu cirkvi s totalitnými režimami a poučenie ako sa vyvarovať zneužívaniu viery na politické ciele. Láska bližného svojho, a nie nenávisť.
Keď nám hrozí centralizácia a obmedzovanie regiónov a miest, tak ZMOS, ÚMS a K8 majú vysvetľovať ako by mohlo a malo byť Slovensko organizované a spravované, tak aby občan na konci dňa dostal verejné služby, ktoré potrebuje.
Keď Fico straší zásahmi do Úradu špeciálneho prokurátora a Špecializovaného trestného súdu, je morálnou povinnosťou predstaviteľov právnických fakúlt, SAV ako aj stavovských a profesijných organizácií vysvetľovať prečo sú tieto nezávislé inštitúcie dôležité pre zachovanie právneho štátu.
Ubehlo 34 rokov od Novembra 89 a ako spoločnosť sme prežili rozdelenie Republiky (1993), demokraticky zvolenú totalitu (1994-1998), vlastnými silami získané čiastočné obrodenie (1998 - 2006) a následne dlhé obdobie hľadania. Hľadania sa medzi kšeftárstvom, rodinkárstvom, zápecníctvom, prežívaním, zápasom o život, fašizmom, ale aj vizionárstvom, poctivou prácou, hodnotovým žitím a podnikaním, hľadania najlepšieho z možných svetov. Počas tohto hľadania došlo k únosu štátu.
Nik netuší ako dopadnú voľby, ale hádam nenecháme vládnuť nomenklatúrne kádre komunistickej strany.
