Čo očakávate od ministra školstva? Merateľné výstupy (II. časť)

V minulej časti sme si zarámcovali za čo zodpovedá minister - koncepcie rozvoja, akčné plány, programy a legislatívne návrhy vedúce k merateľným výsledkom.  

 V manažmente platí, že čo neviem merať, to neviem riadiť. Ako teda viem ako minister, či môj rezort napĺňa svoje poslanie, a či žiaci a študenti vďaka našej práci napredujú? A čo je to gramotnosť? 

Gramotnosť je v tomto prípade základná znalosť alebo ovládanie niečoho, primeraná vzdelanosť, zručnosť v istom odbore. 
 

Keď si výchovu a vzdelávanie rozdelíme do menších časových celkov v živote človeka (študenta), môže to vyzerať nejako takto:

A teraz si predstavte, že v každom type/fáze vzdelávania by ste mali pomenované merateľné výsledky - tak sa totiž definuje kvalita na výstupe. Ukážme si to na príklade základnej školy. 

Čo očakávame od základnej školy (ZŠ)? 

Na najvyššej úrovni očakávame, že ZŠ bude učiť deti samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe hodnôt, vedomostí a dát. Tak hovorí Martin Kríž a kolektív. 

 Keď sa pozriem na ciele a výstupy zadefinované v Štátnom vzdelávacom programe, mohol by som to vlastnými slovami zhrnúť takto: 

Váš Peťko alebo Anička vďaka ZŠ spoznali samých seba a svet okolo seba na takej úrovni, že sa teraz môžu sami zamýšlať nad tým, čomu sa chcú venovať ďalej a ako to urobia. Majú pracovné návyky, vedia ako sa učiť, vedia rozlíšiť čomu dôverovať, sú si vedomí svojich pocitov, vedia stanovovať hranice a povedať “NIE” slušným rešpektujúcim asertívnym spôsobom, vedia spolupracovať, rozumejú slovu “charakter” a zodpovedne konať uvedomujúc si dôsledky. 

To znie dobre, ale ako zistíme, či sa to v tej základnej škole naozaj naučili? 

Testovanie má na Slovensku veľmi zlú pachuť - “trestovanie” 

Ľudia na Slovensku zvyčajne očakávajú, že testovanie sa robí preto, aby sme dostali nejakú známku - zistili čo nevieme, prípadne sa porovnali voči iným, a zistili akí sme neschopní a nevzdelaní.  
Predstavte si, že existuje aj testovanie, ktoré sa robí iba preto, aby ste zistili na akej úrovni poznania ste (kriteriálne testovanie) – na základe toho sa dá potom lepšie cieliť vaše ďalšie vzdelávanie. Zároveň si tým učitelia môžu overiť, či ich snaha počas roka viedla k vášmu pozitívnemu zlepšeniu, tzv. “+1”. Máš aspoň jednu novú vec čo si sa naučil? (zručnosť, schopnosť, či vedomosť - slovíčko, riešenie problému, nadväzovanie kontaktov s cudzími ľuďmi, ...) 

Jedným zo strategických cieľov ministra pre regionálne školstvo je aj:  

Podiel 15-ročných detí s nízkymi výsledkami v čítaní, matematike a vede (čiže funkčne negramotnými) do roku 2030 by mal byť menej ako 15% . 

Mám v ňom pomenovanú kvantitu (menej ako 15% detí) aj kvalitu (výsledky v čítaní, matematike a vede, merané prostredníctvom PISA testov od roku 2000). 

“Štúdia OECD PISA zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce (t. j. funkčnú gramotnosť žiakov z hľadiska teórie celoživotného vzdelávania sa) a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky.” 

No nemôžem si dovoliť počkať až na koniec 9-ročného obdobia (po 4 fázach vzdelávania), aby som zistil, či školy žiakov niečo naučili.  

Preto existujú testy PIRLS (čitateľská gramotnosť žiakov 4. ročníka ZŠ, 9/10 ročných) ako aj TIMSS - (vedomosti a zručnosti z matematiky a prírodných vied žiakov 4. ročníka ZŠ, 9/10 ročných). Tie sa však konajú len raz za 5, resp. 4 roky. 

Možno si niektorí spomeniete na Monitor 5, ktorý sa robil každý rok (matematika, slovenčina/maďarčina, literatúra). Ten sme počas COVIDu prestali robiť (z pochopiteľných dôvodov), ale žiaľ sme sa k nemu už nevrátili (možno sa obnoví, keď prváci z roku 2022/23 sa stanú piatakmi alebo počkáme až do nového monitoru 5 reflektujúceho kurikulárnu reformu, čo by bolo v roku 2030/2031). 

Je PISA testovanie súčasťou ŠVP?  

Ponúka sa prirodzená otázka - máme úlohy, otázky a zadania z medzinárodných testov PISA, TIMSS, PIRLS, ICCS a ICILS zapracované nejakým spôsobom do Štátneho vzdelávacieho programu? Sú súčasťou učebníc, pracovných zošitov, postupov alebo metodík? Je náš Monitor 5 a Monitor 9 podobný testom PISA, TIMSS a PIRLS? Ak nie, tak prečo nie? Neveríme tomu, že medzinárodné testy vedia dobre overiť získanú úroveň jednotlivých gramotností? 

 Dobrá správa je, že nejaké prieniky by sme našli. Gemini (Google GPT) našiel tieto: 

Zameranie na kľúčové kompetencie a gramotnosti: 

Medzinárodné testy, ako PISA, TIMSS, PIRLS atď., sa primárne zameriavajú na kľúčové kompetencie a všeobecné intelektuálne zručnosti,  

 ŠVP na Slovensku tiež kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií a gramotností, čo je v súlade s cieľmi týchto medzinárodných štúdií. ŠVP sa snaží presunúť ťažisko vzdelávania z odovzdávania vedomostí na rozvoj spôsobilostí žiakov, čo je priamo relevantné pre to, čo tieto testy merajú. 

Sprievodné dokumenty a metodiky: 

Ministerstvo školstva a relevantné inštitúcie (ako NIVAM) sú partnermi v týchto medzinárodných projektoch a zúčastňujú sa na vývoji a adaptácii hodnotiacich rámcov a nástrojov. 

Existujú materiály pre učiteľov, ktoré zahŕňajú príklady úloh a otázok zo spomenutých medzinárodných testov. Tieto materiály sú kľúčové pre to, aby učitelia pochopili, aký typ úloh sa v testoch objavuje a ako môžu rozvíjať potrebné kompetencie u žiakov. Tu je ukážka z matematiky. 

Pripravované kriteriálne testovanie, ktoré je súčasťou kurikulárnej reformy na ZŠ bude pokrývať matematickú, čitateľskú a jazykovú gramotnosť. V druhom cykle (9-10 rokov) sa pridá prírodovedná gramotnosť, a v treťom cykle (11-14 rokov) aj finančná gramotnosť. V dlhodobom horizonte bude toto testovanie možné rozšíriť aj o ďalšie gramotnosti. 

Ako však zmeriam či Peťko a Anička sú si vedomí svojich pocitov, vedia stanovovať hranice a povedať “NIE”, vedia spolupracovať a rozumejú slovu “charakter”? Na to by sme potrebovali samostatný blog.  

 No nateraz sem pridám aspoň ochutnávku evaluačných dotazníkov, ktorými viem zmerať takú “mäkkú” kategóriu ako je klíma v triede/škole. Emocionálny kompas, EDO alebo projekt Koalícia Školy za duševné zdravie sú veľmi nápomocnými štandardizovanými nástrojmi - a keďže sú štandardizované, viem mať ako minister výstup zo všetkých škol na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni OECD dokonca robí test TALIS - monitorovanie pracovného prostredia a podmienok učiteľov a riaditeľov škôl, vplyv vzdelávacej politiky na prácu učiteľov a vyučovanie. 

A čo s testovaním po základnej škole?  

V Amerike majú SAT a GMAT ako štandardizované testy pre vstup do vyššieho vzdelania (t.j. po strednej škole), resp. vybraných manažérskych magisterských programov (po bakalárskom stupni).  

U nás je podobným konceptom maturita, pričom sú definované cieľové požiadavky na maturanta. Treba si však uvedomiť, že po druhom ročníku strednej školy sa predpokladá špecializácia - vzdelávacie cesty jednotlivcov sa začnú rozchádzať a strom možných vedomostí a zručností sa začne veľmi vetviť, čo prináša príležitosť pre rôzne kvalifikačné skúšky a certifikácie na komerčnej báze.  

Keď už viem ako minister zmerať výstupy, môžem sa sústrediť na to ako dosahovať lepšie výsledky, no to už si povieme v ďalšej časti.