Predstavte si, že ste na dovolenke na Cypre alebo na Malte a kráčate po ulici. Z nepochopiteľného dôvodu vám takmer každú chvíľu hrozí kolízia s protiidúcim chodcom. Možno vás dokonca pochytí hnev, že všetci tí ľudia zrejme chýbali, keď sa v škole hovorilo o chodení po chodníku po pravej strane. A pri tom je možné, že ste na vine vy. V krajinách, kde sa autom jazdí po ľavej strane (Malta, Cyprus,...) sa totiž zvykne po chodníku chodiť tiež po ľavej strane. Vy ste však vychádzali z vašej skúsenosti a poznania, a preto ste kráčali po pravej strane – mali ste iný pohľad na realitu – ten Váš. Pritom realita zostala taká istá. Rozdiel je v pohľade na ňu.
Existuje k tomu krátke cvičenie, ktoré používam pri vzdelávacích aktivitách: utvorte so susedom dvojicu a postavte sa oproti sebe; jeden z vás vezme papier na ktorý napíše číslo 6, a každý z vás má povedať aké číslo vidí. (pozn.: každý z vás vidí iné číslo napriek tomu, že na papieri je napísané len jedno číslo)
Predstavte si, že sa objednáte k ortopédovi v Bratislave. Ten si od vás vypýta poplatok 50 eur za prvú návštevu ambulancie (registrácia). Z vášho pohľadu sa vám to zdá nefér - aj preto, že by ste mali mať podľa zákona možnosť bezplatného objednania sa.
Z pohľadu ortopéda by bolo nefér tento poplatok nepýtať. Poisťovňa mu totiž pošle len 17 eur. Za úkon, ktorý bežne trvá 30min, a vyžaduje si okrem lekára aj zdravotnú sestru, vybavenú ambulanciu, a zaplatené všetky dane, odvody a poplatky. Jeho to stojí 50-75 eur. Poisťovňa mu už nepošle nič iné - žiadny mesačný paušál za pacienta.
Problém je teda v platbe z poisťovne - je príliš nízka. Ale ako ju zmeniť? A ktorá inštitúcia je za to zodpovedná?
Príbeh starý 2.5 tisíc rokov
Poznáte Podobenstvo o jaskyni? Je to Platónov príbeh starý takmer 2.5 tisíc rokov. V tomto príbehu sú väzni pripútaní v podzemnej jaskyni a na stene jaskyne vidia tiene akýchsi predmetov. Tiene týchto predmetov budú závisieť od nasvietenia predmetov ako aj od dopadu tieňa na stenu jaskyne. V neposlednom rade bude dôležitá samotná interpretácia týchto tieňov samotnými väzňami. Môžem na stene vidieť obrys vtáka, ale v skutočnosti je to tieň spojených rúk. Na to, aby som videl realitu mi nestačí zbaviť sa pút, ale musím aj výjsť zo svojej jaskyne. Zistiť aký je skutočný predmet, ktorý je nasvecovaný, ako aj kto a prečo ho nasvecuje z tohto uhla.
Ak sa vrátim ku príkladu s ortopédom. Vidím poplatok 50 eur, a myslím si, že je to nefér, lebo som si poctivo platil zdravotné odvody a bola mi sľúbená bezplatná zdravotná starostlivosť. Je to však len tieň. Nevidím ten dôvod prečo si ten ortopéd tento poplatok pýta. Predpokladám, že je hamižný, ale realita je iná a ja ju na prvý pohľad nevidím - neviem, že ortopéd by bez tohto poplatku nemohol dlhodobo fungovať, lebo by mu to finančne nevychádzalo.
“Dávali sme si robiť prieskumy verejnej mienky našich voličov, a niekedy bolo desivé vidieť výsledky”, aj takto spomínal Ivan Mikloš na obdobie spred 20 rokov v SDKÚ. V politike sa vám naozaj môže stať, že ľavicový volič volí pravicového politika, lebo sa mu zapáčili “tiene v jaskyni” (v roku 1984 labourista Roger Douglas urobil najradikálnejšie pravicové reformy v histórii Nového Zélandu, a asi aj Západnej civilizácie).
Keď dvaja hovoria to isté, nemyslia to isté
C.S.Lewis v knihe “Hovory” napísal, že slová strácajú pôvodný význam. A nebol sám. George Orwell tento fenomén nazval slovom “newspeak” v knihe “1984”: “vojna je mier”, “sloboda je otroctvo”, “nevedomosť je sila”. Ako by opisoval heslá zo zjazdu strany SMER-SD, alebo v minulosti Komunistickej strany Československa.
Deje sa to však aj mimo politiky. “Marketing” bolo pôvodne slovo na označenie záujmu o potreby zákazníkov s cieľom splniť ich želania. Až časom sa toto slovo zúžilo na reklamu a propagáciu s cieľom dosiahnúť u zákazníka nákup, bez ohľadu na jeho potreby a želania.
Slová síce majú svoj význam, ale každý človek má vlastnú interpretáciu toho istého slova. Fascinuje ma aké rôzne interpretácie dokážu popri sebe existovať, dokonca aj v rovnakom náboženstve.
Keď C.S.Lewis hovorí o kresťanstve, hovorí o predsieni a rôznych dverách, do ktorých sa z predsiene dá vstúpiť. Hovorí o tom, ako sa ľudia z jednotlivých denominácií (napr. katolík a evanjelik) vyberú do rôznych dverí a dokážu sa rozhádať na nuansách, ktoré ale pre nich predstavujú zásadné piliere ich viery, a teda ich identity.
Ako keby ste hrali hru “telefón” v dvoch tímoch a na konci sa má posledný hráč z každého tímu dohodnúť s tým druhým na tom, čo počuli. Takmer nemožné.
(pozn.: hra “telefón” sa hrá tak, že prvý človek povie druhému nejaké posolstvo alebo vetu, druhý povie tretiemu, tretí štvrtému, atď. až sa na konci porovná čo počul posledný hráč s tým, čo bolo skutočným posolstvom na začiatku - pri každom “odovzdaní odkazu” sa však prirodzene mení obsah odkazu, lebo každý človek si zapamätá posolstvo vlastnými slovami na základe toho, čo je pre neho dôležité alebo vyvoláva silnejšiu emóciu)
Vďaka tomu sa vám môže stať, že dvaja učenci mnohých náboženstiev (alebo len rôznych denominácií rovnakého náboženstva) sa nebudú vedieť zhodnúť na tom, či ľudia vyznávajúci tieto náboženstvá dokážu žiť v mieri alebo nie. Jeden bude na základe jednej “sady interpretácií” Písma tvrdiť, že ľudia jednoznačne dokážu žiť v mieri, lebo ich náboženstvá sú založené na rovnakom hodnotovom základe. Druhý bude na základe inej “sady interpretácií” Písma tvrdiť, že ľudia za žiadnych okolností nedokážu žiť v mieri, lebo ich náboženstvá nepripúšťajú existenciu toho druhého. Veľmi podobná debata sa bude odohrávať pri otázke rovnoprávnosti žien v týchto náboženstvách - aj tam existujú rôzne interpretácie Písma. (pozn.: keď hovorím o Písme, nemyslím tým len Bibliu).
Človek sa narodí s nejakou genetickou výbavou a nejakými predispozíciami. Prostredie, v ktorom vyrastá vrátane najbližšieho okruhu ľudí ho dotvára do výnimočného človeka. Iného rovnakého nenájdete. Sú to práve predispozície a prostredie, ktoré dávajú človeku jedinečné okuliare, cez ktoré vidí realitu. Vidí teda viac alebo menej inú realitu ako ktokoľvek veďla neho (dokonca i vlastné dvojča). Táto rozmanitosť sa prejavuje aj v tom, že takmer štvrtina populácie má z rôznych dôvodov nižšie kognitívne schopnosti (logické myslenie, pamäť, priestorové vnímanie a riešenie problémov merané prostredníctvom IQ testov). Nie je na tom nič zlé, je to proste fakt. Zároveň majú títo ľudia zvyčajne lepšie manuálne zručnosti. Znamená to napríklad aj to, že ak chcete týmto ľuďom niečo vysvetliť, musíte byť veľmi konkrétni - musí to byť pre nich niečo zo skutočného sveta, ktorý zažili alebo si ho vedia predstaviť. Pri abstraktných konceptoch a modeloch vám nebudú rozumieť.
Každý z nás máme vlastnú jaskyňu a dostávajú sa do nej rôzne tiene zvonku. A to vedie k nedorozumeniu. Niet divu, že nedokážeme viesť hlbšiu diskusiu k čomukoľvek.
