strom

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády,nad nami,nad svetom,nad hovnami,...Zas raz prišiel čas na výmysel,čo nekalý úmysel vyvolal.Hľadáme skaly v zakalenej vode,na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lodea kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove.Chytili ho keď písal list,teraz už vdove.Ešte pred chvíľou v ruke zvieral angličák,ktorý dostal od syna s prvým mliečnym zubom a sľubom,že ho všade ochráni.On mu sľúbil,že taký mu kúpi,keď spraví vodičák.A syn mu s láskou v očiach vtedy ešte sľúbil,že keď bude umierať,tak mu kúpi čas.Teraz ich od seba na míle delia miesta na Zemi.Syn myslí na otca a angličák,...Verí,že ho ochráni.Po nociach v snoch súperí s inými autamia už sa nevie dočkať na vodičák a otca.A na inom mieste,vytrácajúci sa otec,myslí na syna a čas,ktorý spolu prežili.Cíti pokoj na duši,so smrťou je zmierený.Za horizontom začínajú vybuchovať bomby a decká v panike rýchlo menia plomby za plynové masky.Žiadne otázky,či odpovede.Jedna vláda za druhou,ničí všetko navôkol.Všetci majú strach z útoku...Že každí útočí sám na seba si nik nevšimol.Vidia iba cenu víťazstva,ľudí si zotročili.Vo svete,ktorý sme si zničili,hľadáme šťastie vo vymyslenej fikcii.Sme si zmýlili vojnu s doménou a oživili v sebe démona hry.Démona dovtedy ukrytého v tmavej skrýši,v duši,odkiaľ sa už hodnú chvíľu blíži,nepočuť ho,potichu sa plíži.Cítiť ho všade navôkol.Je starý jak človek sám,vlastne vznikol z nás,keď sme začali všetko ničiť a v strachu budiť sa zo sna.V ten Deň sa nik na Zemi neprebudil...Zem ožila zo sna...Mlčanie rádia a plynov prerušilo rádio hlásajúce mier...Syn,darovaný angličák,vodičák pri ktorom otec nebol a sám pokojný otec......Si vydýchli...Spomenul si syn na otca,otec na syna,keď ruka v ruke rukovali do zbroje.