Všetko sa začalo tým, že sme presťahovali do nového bytu.
Bol na 3.poschodí a jednotlivé poschodia boli tak malé, že ste si ľahko obili hlavu. Teda ja. Dlháň.
Vošiel som dnu do nového paláca. Byt bol priestranný pre 5-člennú rodinku. Najviac ma asi zaujala obývačka, ktorá bola prekrásna. Vlastne stále je(v tom sne). Čo však bolo čudné? V obývke sme mali starú obývaciu stenu, ale vyzerala fantasticky. Celkovo obývačka pôsobila útulne a príjemne. Na stenách krásne ozdoby, hudobné nástroje a kvety. Mamina žiarila šťastím. Všetko mi poukazovala, ale ja som nezdieľal jej nadšenie.
Išiel som očekovať kuchyňu novú.
A čože som nevidel?
Otvorená chladnička. Brácho hlavou v nej. Celý zmrznutý. Zľakol som sa.
No čo zmrzol mi brat. No, je tam toho. Pohodička. Vytiahol som nanuk z chladničky a položil na zem. Začal som liať naňho kýbel horúcej vody. Aby aspoň troška rozmrzol. Nedávalo mi to logiku.
Ako mohol, do čerta zmrznúť v chladničke? TIE DNEŠNÉ VYCHYTÁVKY
Brácho sa prebral. Ale chýbala mu hlava. Ostala v chladničke. Rozmrazili sme ju a nasadili naspäť. Kurňa, toto sa môže aj mne stať.
Prešiel som celý byt. Pekný, voňavý a človek sa tam cítil príjemne.
Natož sme sa všetci celá rodinka zišli v obývačke. Bol tam s nami aj ocino. Kamarátovi ukazoval dobrú hru na počítači. Všetci komunikovali jasne a priatelsky. Dokonalá harmónia. Aha, tak toto je to feng-shui ( umenie priestoru a všetko čo k tomu patrí)
Mamina mi v tom balete slov povedala: "Choď dať tomu domovníkovi tortu."
"Ale mne sa nechce, čo kebyže ho zavoláme ku nám?" navrhol som.
A potichu som odišiel do svojej izby. Vošiel som dnu. Nič tam nebolo.
Zobudil som sa.
V čom bol tento sen bizardný?
Asi v tom, že sa stretli ľudia, ktorí by sa za normálnych okolností nikdy nestretli. Panovala u nás harmónia, ktorá u nás nikdy nebola.
Ale jeden nikdy nevie, preto chodia dvaja.
