Matúš Kollárik
Výťah
Ako sa vraciam výťahom domov o druhej ráno, zrazu počujem silnú ranu a výťah náhle zastaví.
Som obyčajný človek, ktorý túži byť vnútorne slobodný. Píšem, hrám na bicích v 2 kapelách, baví ma pracovať s drevom a tvoriť z neho pekné a účelné veci, premýšľam, robím blbosti, rád sa smejem a sem-tam na mňa padne aj hustý oblak melanchólie. Zoznam autorových rubrík: Cesta uzdravenia, Unbásne, Nezaradené
Ako sa vraciam výťahom domov o druhej ráno, zrazu počujem silnú ranu a výťah náhle zastaví.
Ahoj čitateľ/ka, toto je môj pohľad na súčasnú situáciu ohľadom korony. Nemusíš s mojím pohľadom vôbec súhlasiť. Ak ťa tento článok nezaujíma, kľudne ho ignoruj. Je to môj názor a osobná skúsenosť nič viac, nič menej.
Nasral ma. Človek, ktorého nemám rád vyvolal vo mne hnev a zlosť. Mám chuť sa hnevať, poslať ho kade-ľahšie a priať mu len to najhoršie. Vždy mám takéto chute, ked som nasratý. Ale neurobím to, pretože by som škodil len sám sebe.
Šiel som do Žiliny pozrieť svojich spolužiakov zo strednej. Prišlo mi zvláštne, že sú ešte v škole ked sa im 2-ročka už dávno skončila. Vošiel som do triedy a pozdravil ich.
Premýšľam nad tým ako sa psychicky aj fyzicky zotavujem. Keď sa spätne obzriem do minulosti, vidím že sa v mojom živote zmenilo pár vecí k lepšiemu. Ani neviem, akým spôsobom k tomu dochádza. Jedno však viem všetko má svoj čas...
Kolega Maťo prišiel ku mne na svojej rakete(bicykli). Zobrali sme nástroje a hor sa do prírody. Prešli sme okolo jazierka tu v okolí a narazili sme na potok...
Včera som bol hrať pod hruškou, kde je úžasný pokoj. Hrám a cítim sa nejaký prázdny pri trúbení na didge(austrálsky hudobný nástroj). Asi to nebude ono - hovorím si. Tento nástroj.
Vybrali sme sa s Puffom na prechádzku. Krásny slnečný deň. Kráčame po čerstvom snehu smerom k lesu. Vo vzduchu cítiť tajuplné napätie. Točíme to na kameru.
Myslím, že ich zažívame každý. Nedá sa im úplne vyhnúť. No na druhú stranu môžu mať tvorivý charakter.
Mám pocit, že všetko sa akosi mení vo mne. A pozorujem to aj na svojom okolí. Neviem, prečo v poslednom čase som v strese, podráždený a mrzutý a zúfalý. Netuším, čo sa to so mnou deje, ale snažím sa to príjimať tak ako to je, hľadať príčinu. Neviem či robím dobre, ale najlepšie ako viem.
Ako by to bolo včera kedy som zomrel v pokoji pomaly odišiel, bez slov sa rozlúčil.
Akákoľvek situácia v ktorej sa súťaží je pre telo a hlavne srdce mocná. Doslova trpí.
Ja neviem možno som niekomu vedome alebo nevedome ublížil, prosím nech mi je odpustené. Lebo takto to už ďalej nejde, toto nie je život, ale prežívanie červa, pomalá smrť. Dokedy to potrvá?
Bolo mi lepšie. Začal som učiť súkromne. Začal som nový život, ako to ľudia volajú. Práca mi šla dobre, zarábal som viac a bol som spoko-loko. Až do okamihu, kým ma moji úzkostliví kamaráti znova navštívili. Asi sa im zunovalo. No, čo chýbal som Vám?