V poslednom článku o svojom uzdravovaní som písal o parazitoch. Vyskúšal som tabletky na očistenie organizmu, ale nepomohlo. Hovorím si toto nebude moja cesta.
Ako sa vlastne uzdravujem? Sám neviem. V živote sú veci na ktoré nepoznám odpovede. Viem, že nič neviem a len z dôverou nechávam život plynúť. K tomu rozhodnutiu som však musel dozrieť, potreboval som ho aj bytostne cítiť. Byť s ním stotožnený.
Dobrí ľudia, príroda, rozprávanie, písanie a hudba. To mi veľmi pomáha. Keď sa pozriem pol roka dozadu, uvedomujem si aký pokrok som urobil. Pred pol rokom som chodieval vonku až po tme a po väčšine sám. Tak som sa bál ľudí. Denné svetlo mi nerobilo dobre. Upír Mufty, ktorý miluje cesnak.
Pokorne poviem, že keď som vo veľkej skupine ľudí ešte stále sa cítim neistotu, ale je len otázkou času kedy pominie. Pred dvomi mesiacmi som navštívil psychologičku. Poradila mi prirodzene dýchať, keď sa budem cítiť nepríjemne. Emóciu to neodstráni, ale aspoň upokojí telo. Je to len malinká časť terapie.
Skôr mi pomáha, čo mi poradila žena z lesa. Ponoriť sa do tých nepríjemných pocitov a spoznať ich.
Našiel som si prácu, takže sa cítim užitočný. Spočiatku som to vnímal ako niečo ako najesť sa a ubytovať. Po dvoch týždňoch, keď vidím výsledky našej práce mám radosť. Chcel by som plne využiť svoje schopnosti a zručnosti a cítim že k tomu smerujem. Som so životom ako-tak spokojný. Je to to najlepšie, čo ma v danej chvíli stretlo.
Teraz bývam mimo mesta. Je to úplne iná energia. Ticho, pokoj a polo-samota. Je tu aj pár vecí, ktoré mi vadia, ale viem že ich potrebujem vyriešiť v sebe.
Prajem Vám nech robíte v živote najviac vecí, ktoré Vás bavia.