Ako si často sledujem trend, akúsi módu pozitívneho myslenia. Ľudí, ktorá hovoria :"Mysli pozitívne!" pribúda. Nemám nič proti pozitívnemu mysleniu, ale keď je prirodzené a človek je zo svojimi myšlienkami stotožnený, chápete. Keď mi bolo najhoršie, kamarát mi povedal, že mám myslieť pozitívne. Kurva, ako keď je celý život na piču? Myslím si, že občas si treba "priznať farbu". Byť k sebe úprimný, ked mám nejaký problém .Prestať si hovoriť že je alebo bude dobre, takto to len odsúvam. A raz ma to nakoniec aj tak dobehne.
Keď je človeku najhoršie(hovorím o sebe) pozitívne myslenie mu nepomôže. Veď tomu neverí, ako by aj mohol, keď mu posledná nádej dala zbohom. Treba ten problém, situáciu alebo človeka prijať, pochopiť, odpustiť si Sebe samému ako aj jemu. Viem možno ma teraz zožerie celá kopa vyznávačov positive thinkingu, ale ja si za svojím názorom stojím.
Pretože viete, čo sa deje, ked človek hovorí alebo si myslí, niečo čo je nie je preňho pravda?
Uvediem príklad. "Som bohatý, šťastný a úspešný." toto si človek opakuje, s cieľom dosiahnuť požadovaný stav. A do toho mu jeho systém presvedčenia( taký ten pochybovačný malý hlások v hlave) hovorí :
"Prosím ťa, kde si ty bohatý, však máš holú riť, smútok na duši a úspech je možno to, že sa ráno dobre vyserieš!"
Tento positive thinking vytvára v tele len ďalší stres, lebo vy tomu odmietate veriť, nie je to pre vás pravdivé a Váš systém sa bráni, je Vám to cudzie.
Ako z toho von?
Buďte k sebe úprimný, na chvíločku sa zastavte. Myslí že v tom spočíva sila človeka, priznať si svoje chyby, pripustiť problém že je a treba ho riešiť. Aj keď to občas bolí, nakoniec to oslobodzuje.
Dobrá rada na záver : MYSLITE POZITÍVNE :-)
Ja Vás mám rád.
