
Dlhé rozhovory, ktoré nemajú konca-kraja. Jeden z hlavných znakov prestupu z jedného klubu do druhého. Za môj súčasný tím som odohral štyri celé sezóny, v ktorých som pravidelné hrával resp. chytával. V mojich plánoch nebolo odísť a ani som to nebral ako reálnu možnosť. No človek nikdy nevie, a prišli záujemcovia zo susedného klubu a zrazu všetko bolo inak.
Záujemcovia o moje služby ma mali "prečítaného" a asi vedeli prečo prejavujú záujem o moje služby. Vedel som že musím odchytať zvyšok sezóny za môj klub. Tesne pre koncom sezóny viac-menej moji záujemcovia kontaktovali nášho trénera. Samozrejme že to bola pre náš realizačný tím ( pozostávajúci z tréner a vedúceho :D ) šokujúca správa a nechceli o tom ani počuť. Nakoniec sa však ukázalo že oni nie sú prekážkou v mojom prestupe. Tá prekážka je šéftréner mládeže v našom klube. Ten o tom nechcel vôbec počuť.
Začali sa teda "rokovania" medzi mnou a predstaviteľmi oboch klubov. Mojim záujemcom som povedal jasné Áno. No klub, ktorého som ešte stále hráčom :(, povedal proste Nie a bez ich súhlasu to nejde. Je týždeň do začiatku novej sezóny a ja som niekde na polceste medzi mojim klubom a dúfam že mojim budúcim klubom :). Musím priznať že ma to naozaj všetko toto unavuje a ak si niekto myslí že hráči svetového formátu sú veľmi šťastný ak chodia ponuky tak možno ich to teší ale určite je to stresujúce. i keď im sa to asi zdá krajšie pretože si môžu vyberať že kto dá viac :). Mne nikto nič nezaplatí, a zatiaľ to ani nepotrebujem :-).
Pevne dúfam že sa všetko podarí dotiahnuť do víťazného konca a dosiahnem to čo chcem, čiže prestup. Na štyri roky, ktoré som strávil v klube, ktorý je z môjho rodného mesta, budem spomínať len v dobrom. Nemôžem vylúčiť že sa sem ešte niekedy vrátim. No momentálne odchádzam za lepšími podmienkami. Podľa mňa som sa správne rozhodol a spravil by tak každý na mojom mieste. Už len zostáva zaželať mi veľa šťastia :-))...