Kedysi som čítal úvahu neznámeho autora, v ktorej bolo načrtnuté, že každý technický pokrok, ktorý ľudstvu niečím pomohol, mu rovnakou mierou aj uškodil. Myslím si, že v tomto prípade to celkom sedí. Máme autá. Ale máme neskutočné počty úmrtí na cestách a oveľa lenivejšiu populáciu. Máme mobily, wi-fi, satelity, vysielače a s tým prichádzajú rádiové a neviem aké iné vlny, ktorých škodlivosť je nehorázne veľká. Nehovoriac o škodlivom vplyve na sociálny život a vzťahy. Máme mikrovlnné trúby, ktoré doslova kazia kvalitu jedál. Máme televíziu a internet, obrovský prístup k informáciám, ale nie len tým pravdivým. A to je nebezpečnejšie, ako čokoľvek iné. Máme polotovary. Máme jedlá, ktoré vydržia dokonca roky, ale ich kvalita a vplyv na zdravie sú veľmi pochybné. Máme farby, textílie a iné látky, s ktorými prichádzame do styku denne, ktoré priamo ohrozujú naše zdravie. Máme látky a prípravky na zlepšenie úrody a ochrane proti hmyzu. Hmyzu, ktorý je často krát odolnejší a evolučne prispôsobenejší prežiť oveľa viac ako človek. A takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej.
Čo s tým? Jediná možnosť je zapnúť hlavy, otvoriť oči a byť kritickí. Nie len k názorom, ktoré nám tvrdia, že niečo nerobíme správne alebo, že je lepšia cesta. Ale aj k názorom, ktoré podporujú to, čo si myslíme a s čím sme stotožnení. To, že nám niekto niečo tvrdí už od narodenia, alebo aj niekoľko desiatky rokov, stále neznamená, že to je pravda. Koľkokrát v histórii sa stalo, že názory, ktorým verila celá populácia, boli vyvrátené jedným „bláznom“, ktorý jednoducho pre to, čo videl, odmietol veriť tomu, čo všetci slepo nasledovali. Skúsme nebyť tí, čo stále tvrdia, že zem je placka, len pre to, že je nám to pohodlnejšie, ako skúsiť priznať, že sme sa mýlili. Mýliť sa a zmeniť svoje presvedčenie pod ťarchou dôkazov nie je hanba. Hanba je zostať zadubený a stále si tvrdiť to svoje, aj keď všetko nasvedčuje tomu, že to pravda nie je.
