3. Diel: Functional movements

Písmo: A- | A+

CrossFit je definovaný ako constantly varied functional movements performed on high intensity. Ak vám to nič nehovorí, nevadí. V tomto trojdielnom seriáli vám vysvetlím čo to vlastne znamená a že ten CrossFit možno naozaj má niečo do seba. Najprv trochu všeobecnej teórie a potom moje osobné postrehy.

Takže functional movements:

V preklade: funkčné pohyby. Už ste sa určite stretli s pojmom "funkčný tréning". V poslednej dobe akoby iný ani neexistoval. Dokonca sa dajú zohnať už aj funkčné tričká, funkčné prádlo atď. Všetko funkčné. Keď sa však opýtate rôznych trénerov v rôznych fitness centrách alebo posilkách, od každého dostanete inú odpoveď na to, čo to vlastne je funkčný tréning. Niektorý zaspatý budú len čumieť, iný múdry Vám povedia, že to je hocičo, čo napodobňuje nejaký špecifický pohyb potrebný pre daného funkčne cvičiaceho, ďalší Vám povie, že sú to multi-kĺbne cviky apod. Nikto to však nevie definovať, nikto vlastne presne nevie, o čo ide, a každý ma na to iný názor a inú predstavu.

A teraz nastupuje na scénu CrossFit a jeho metodológia. Keďže zakladateľ Greg Glassman bol z vedeckej rodiny, všetko v CrossFite má definíciu, zmysel, opodstatnenie a vysvetlenie. Takže, čo sú to funkčné pohyby? Sú to pohyby, ktoré nikto nevymyslel, ktoré tu boli odjakživa. Nepotrebujete na ne nijaké stroje a mašiny, ktoré Vám vymedzujú dráhu pohybu. Sú prirodzené, bezpečné a naturálne. Drepy, príťahy, tlaky, zdvíhanie a prenášanie rôznych bremien. Zjednodušene napísané. Teraz pôjdeme viac do hĺbky a definujeme to oveľa viac odborne a presnejšie: sú to veľké váhy, cez veľkú vzdialenosť a rýchlo. Pamätáte sa na vzorec výkonu z článku „high intensity“? Máme ho tu znovu. Tento krát podrobnejšie. Takže ešte raz: veľké váhy (myslia sa relatívne veľké vzhľadom na daný pohyb) - na presunutie veľkej váhy potrebujeme nejakú silu (F), veľká vzdialenosť (znovu, relatívne k telu) - teda dráha (s) a nakoniec rýchlo - teda čas (t). Teda: P = (s)t. Z čoho nám teda vyplýva, že čím väčšiu váhu, po čím väčšej dráhe a čím kratší čas, tým väčší je náš výkon. V cvikoch s vlastnou dráhou počítame s hmotnosťou vlastného tela a s dráhou nášho ťažiska.

Všetky tieto požiadavky splňujú definíciu viac-kĺbnych cvikov - teda cvikov, pri ktorých používame viac ako jeden kĺb v tele. Tým pádom hýbeme oveľa väčším počtom svalov, zapája sa aj medzi-svalová koordinácia (pri izolovaných cvikoch typu „bicepsový zdvih“ nie) a aj hormonálna odozva organizmu je neporovnateľne väčšia. Ale nič nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Napr. cvik turecký zdvih (turkish get-up) nepovažujeme za funkčný pohyb, pretože mu chýba jedna základná vlastnosť a to je rýchlosť. Tento cvik je však perfektný, je výborný na koordináciu, balans, silu, sústredenie a na komplexné precvičenie hlbokého stabilizačného systému (HSS). Jediné, čo nespĺňa, je rýchlosť a preto nie je najvhodnejší na zaradenie do workoutu. Samozrejme, dá sa. Aj ja už som ho vo workoute robil (CrossFit Copenhagen), ale viac by som ho odporúčal zaradiť pred tréning, napr. na aktiváciu HSS, alebo po tréningu, napr. ako nejaký druh výzvy.

Ako hovorí Dave Castro: „Mágia je v pohyboch, umenie v programovaní (plánovaní tréningov)“.

A teraz trochu k dôvodom. Hore som to už načrtol. Funkčné pohyby, oproti izolovaným cvikom, zapájajú veľké svalové skupiny a oveľa viac svalov a tým pádom majú lepšiu hormonálnu odozvu, čo znamená lepší progres v tréningu. Ako som tak isto spomínal, medzi-svalová koordinácia v nich funguje a pracuje, a tým pádom máte pohyby presnejšie a kontrolovanejšie, oproti tomu kebyže každý sval precvičujete zvlášť. A posledná vec: sú to väčšinou pohyby každodennej potreby, teda cvičíte to, čo najpravdepodobnejšie budete najviac potrebovať. Takže nie len, že cvičíte svaly, ale zároveň sa učíte používať telo správnym spôsobom, učíte sa správne hýbať. Neprecvičujete len svaly, ale aj pohyby a potrebné pohybové vzorce.

Skryť Zatvoriť reklamu