Toto nie je žiadne tajomstvo, ani môj osobný prevratný názor. Je to proste fakt. Tak prečo to teda píšem? Lebo to veľmi súvisí s vecami, ktoré si v poslednej dobe okolo seba všímam viac a viac. Týmto článkom nechcem nikoho uraziť ani naštvať a už vôbec nemyslím nikoho konkrétneho. Ale verím a dúfam, že tí konkrétni sa v tom nájdu.
Trénerstvo vo fitness svete. Či už skupinové alebo osobné, každé má svoje výhody a nevýhody. Skúsil som jedno, aj druhé a môžem povedať len to, že to vôbec nie je jednoduché. Tak prečo si to ľudia myslia? A prečo, ak to nie je také jednoduché, to veľa trénerov stíha aj popri inom zamestnaní? Lebo je relatívne jednoduché sa k tomu dostať. Stačí si zaplatiť kurz, napísať nejaký ten test, prípadne opravný, a som tréner. Samozrejme to neznamená, že na kurzoch sa nič nenaučíte. Avšak veľa záleží na akom kurze a hlavne na prístupe samotného „žiaka“.
„Začnem cvičiť. Baví ma to, čítam knihy (v tom lepšom prípade), články, diskusné fóra plné „odborníkov“, pozerám videá. Baví ma to. Tak si spravím certifikát. Veď pár korún navyše sa vždy hodí a za know-how sa predsa platí najviac. Zoženiem pár známych, spravím im tréningy, tí ma odporučia ďalej, zase spravím tréningy. Už ma pozná pár ľudí, už som skúsený tréner, ale už ma to nebaví. Už tie tréningy nerobím špecificky na konkrétneho človeka, ale len tak všeobecne. Veď čím je tréning univerzálnejší, tým menej sa nadriem a tým viac ľuďom ho môžem strčiť. Už ani chyby v prevedení cvikov ma nebaví opravovať. Motivovať ich nepotrebujem, veď každý vie prečo cvičí. A tak sa len tak priživujem a ničím ľuďom, ktorí mi platia, zdravie. Vlastne ničím to, čo si oni myslia, že si u mňa zlepšujú/kupujú.“
Toto je môj pohľad do mysle niektorých trénerov. Samozrejme, je to veľmi zjednodušené, zironizované atď. Keď však vidím prístup niektorých z nich, neviem si predstaviť, že by uvažovali inak. Nie, nemám patent na rozum, nie neviem všetko najlepšie a nie, nemám 20 rokov skúseností. Ale mám oči a hlavne mám mozog a svedomie. Samozrejme, mám sa ešte veľa učiť, ale to neznamená, že vždy zo seba nedám 100%. O tom som však nechcel. Poďme naspäť k téme.
Jedna, aj keď vzhľadom na pointu článku možno nepodstatná vec, spočíva v prezentácii predávaného produktu. Jednoduchšie napísané, produkt je to, čo má byť výsledkom vašej spolupráce s trénerom. Prezentácia je to, ako to vyzerá na predchádzajúcich produktoch. A teraz po lopate. Budete veriť trénerovi, ktorý má 10 kg nadváhu? Niekomu, kto vyzerá, že sa trénerom stal, aby sa sám dostal do formy? Alebo budete radšej veriť niekomu, kto naozaj vyzerá na to, že cvičiť vie správne, a svedčia o tom aj jeho výsledky? Odpoveď je asi jasná, ale dajte si pozor. Zdanie môže klamať. Nič nie je čiernobiele a dokonalá postava vôbec nesvedčí o trénerských kvalitách. Najdôležitejšie sú vedomosti a prístup.
A práve prístup niektorých trénerov je pre mňa nie len zarážajúci, ale hlavne nepochopiteľný. Problém osobne vidím v dvoch základných veciach. V neodbornosti a v nezáujme.
Neodbornosť: tu nemám veľmi čo napísať. Je naozaj smutné, keď sa tréner pozerá na svojho klienta, ako vykonáva nejaký cvik nesprávne a nedokáže mu poradiť, čo má zlepšiť, napraviť a ak to nejde, tak aj zmeniť cvik. Najhoršie je, keď tréner na klientovi ani nevidí, že to je zle. Telo je zložitá mašina a rozumieť mu, už len v tej malej časti akou je pohyb, nie je jednoduché. Chce to nejaký čas a štúdium. Skúsenosti s inými, ale aj so sebou samým.
Neodbornosť je zlá hlavne čo sa týka zdravia, ale nezáujem je katastrofa. Keď tréner ukazuje klientovi cviky a je v rifliach, každých 5 minút pozrie na mobil, či mu niekto nepísal a ak áno, tak odpisuje, alebo keď aj vie, ako opraviť klienta, ale nespraví to, lebo sa mu jednoducho nechce, tak na to nemám slov. Tak neprofesionálny prístup si nemôže dovoliť takmer nikto v žiadnej inej práci. Klient platí za vaše skúsenosti a váš čas a jediné, čo mu dáte, je zlomok času, za ktorý si zaplatil, a minimum skúseností. Len preto, že sa vám nechce. Len preto, že treba „lajknúť“ a komentovať steak, ktorý mal bratranec na obed. To je akoby vám kaderníčka ostrihala len polovicu hlavy, alebo automechanik vymenil len 1 pneumatiku na zimnú. Polovičatosť a neprofesionalizmus. Platíte za služby, tak ich vyžadujte. Tréner je v práci, keď s ním máte hodinu. A vy ste tá jeho práca. Tak nech buď pracuje, alebo si hľadá niečo iné.
Jeden častý fenomén, ktorý sa často vyskytuje v posilňovniach a fitnes centrách, sú bývalí alebo súčasní, viac či menej úspešní športovci, ktorí sa stali trénermi. Dobrý športovec neznamená dobrý tréner. Ak sú ešte aktívny, tak ich úspechy sú im prednejšie, ako úspechy klientov a trénermi sú často len aby sa uživili. Nie preto, že by ich to bavilo alebo napĺňalo. Tým samozrejme nehádžem všetkých do jedného vreca. Je kopa dobrých športovcov, ktorí sú aj perfektní tréneri. Avšak neplatí to vždy. A možno to platí menej ako viac.
Na záver by som len rád dodal, že toto je všetko z môjho pohľadu a aj skúseností platí o klasických fitnes tréneroch, tak aj o CrossFitových tréneroch a samozrejme aj o tréneroch všetkého ostatného, možného aj nemožného. A jediný spôsob, ako z trhu dostať tých „zlých“, je nedať im prácu. Všímajte si prístup vášho trénera, alebo kamarátkinho a sledujte, či sa vám/jej venuje naozaj tak, ako by mal. Ak je v tesilkách, neustále telefonuje a na klienta pozrie len zriedka, možno to nie je ten správny. A ak cvičí s vami počas vašej hodiny (nemyslím predvádzanie cvikov), vymeňte ho. Necháte v obchode predavačku blokovať k vášmu nákupu aj ten jej? Pochybujem.
Nájsť vhodného trénera nie je až tak jednoduché, ako sa môže zdať. Ak nájdete takého, čo robí obyčajné veci obyčajne dobre, máte vyhraté. Ak však nájdete takého, čo ich robí neobyčajne dobre, máte jackpot.
