Zaujímavým bol pre mňa osobne už samotný vnútroštátny let z letiska JFK na Dulles trvajúci len zhruba 45 minút. Je to tá klasika, kde lietadlo dosiahne 10 000 m a po krátkej chvíli začne klesať. Napriek tomu nám ho spríjemnil personál American Airlines a stihli sme aj drobné občerstvenie. Cena jednosmernej letenky sa pohybovala na úrovni 80 eur. Kolegovia nám z predošlých skúseností odporúčali aj cestu vlakom (trochu drahšia než let). Trvá samozrejme viac – asi 3,5 hodiny - no ak sa chcete kochať krajinou, je to pre vás ideálna možnosť.
Hneď po pristátí vidieť menší pohyb ľudí v útrobách letiska, v porovnaní s JFK sa tak však pravdepodobne deje vo väčšej časti sveta. Taxíkom sme sa odviezli až k hotelu (cca 70 dolárov) Holiday Inn nachádzajúcom sa na Rhode Island Avenue, len pár minút pešo od známeho Logan Circle. Na prvý pohľad si zrejme predstavíte drahý hotel, no mne sa zdal pomerne dostupný aj pre menej majetných klientov a navyše, služby boli vskutku výborné. Dvojlôžková izba na noc s kontinentálnymi raňajkami vyšla asi 110 eur, môžem len odporúčať. Po krátkom oddychu sme chceli využiť slnečný deň a vyrazili tak na prieskum terénu.
Naše prvé kroky viedli po 15. ulici k Bielemu domu situovanom na Pennsylvania Avenue. Práve prebiehal nejaký menší protest, ale úprimne nás to veľmi neprekvapilo. Škoda, že White House je ešte podstatný kus ďalej za vysokým plotom, no vzhľadom na bezpečnostné opatrenia sa to dalo očakávať. Vrátili sme sa teda na 15-tu a pokračovali smerom na juh do White House Visitor Center, kde je možné zakúpiť rôzne suveníry, odfotiť sa za maketou prezidentského stola z Oválnej pracovne či prezrieť si interaktívne výstavy s tematikou americkej histórie.
Deň sa však nachýlil k večeru a nás čakal vynikajúci športový zážitok – zápas prvého kola playoff NHL medzi domácimi Caps a modrokabátnikmi z Columbusu. Vďaka za vybavenie lístkov patrí môjmu kamarátovi Daliborovi, ktorý „vyčíhal“ na internete nejaké zvyšné kusy – podľa mňa za parádnu cenu 110 dolárov. Capital One Arena bola natrieskaná a začala pravá štvorhodinová americká show s predzápasovým oceňovaním vojnových veteránov, hrdým spievaním americkej hymny, 26 reklamnými prestávkami počas jednej tretiny a nekonečného množstva vypitej coly a zjedených hotdogov. Chorály miestnych fans síce nemali zložitý charakter (Go-Caps-Go a pod.), ale atmosféra bola naozaj žičlivá. Rapídne klesla až vtedy, keď v predĺžení rozhodol o výhre hostí v pomere 5:4 Matt Calvert. Ako praví športoví nadšenci sme plní dojmov zo štadióna na hotel odchádzali až pred polnocou.
Druhý a tretí deň tripu bol venovaný najznámejším, ale aj menej známym miestam DC. Ako výhodu vidím fakt, že ich viete prejsť aj pešo. Nemohol som sa zbaviť dojmu, že Washington mi pripomína niektoré z európskych veľkomiest. Zrejme to bolo spôsobené aj faktom, že oproti New Yorku pôsobí ako „mestečko“ – nenájdete tu prakticky žiadne mrakodrapy, z panorámy vyčnieva najmä pamätník Washington Monument a budova Capitolu. Osobne som sa cítil ako v Štokholme alebo Amsterdame. Z každého kúta na vás dýchajú spomienky z budovania americkej štátnosti s vhodne doplnenými prvkami modernej architektúry. Od Bieleho Domu ďalej po 15-tej sa dostanete až na Constitution Avenue a následne k brehom Potomacu. V blízkosti tohto územia a tzv. Federal Triangle nájdete všetky ikonické miesta známe z televíznych seriálov ako Kosti, NCIS či House of Cards. Samozrejme, naživo vyzerajú ešte impozantnejšie. Lincoln Memorial, Pamätník druhej svetovej vojny, ale aj Národné prírodovedné múzeum Smithsonian by ste určite nemali minúť.
Zaujímavým objektom je Námorné observatórium Spojených štátov sídliace na Massachusetts Avenue. Založené bolo už v roku 1830 a dodnes je svetovo uznávanou autoritou v oblasti časových a priestorových referenčných rámcov. Pre filmových nadšencov budú určite atraktívne Exorcist Stairs na rohu Prospect Street a 36. ulice známe z rovnomenného filmu z roku 1973. Všetky tieto miesta sú dostupné prakticky zdarma a môžete im venovať toľko času, koľko sami chcete. Máte možnosť vyskúšať aj klasickú sightseeing tour, ale úprimne poviem, že po vlastných sa mi prehliadka mesta páčila o čosi viac, aj keď možno toho stihnete o kúsok menej. Jediná škoda - na druhý deň po príchode sa nám pokazilo počasie, našťastie však nepršalo. Takisto ma mrzelo, že nám nevyšiel čas na Arlingtonský národný cintorín, kde sa okrem viac ako 300-tisíc náhrobkov nachádza aj viacero významných pamätníkov. Tie sa ostatne nachádzajú na oboch brehoch Potomacu a sú venované rôznym historickým udalostiam (II. svetová vojna, Kórejská vojna, vojna vo Vietname) a osobnostiam (F.D. Roosevelt, M.L. King, T. Jefferson).
Aby som nezabudol, počas spoznávania mesta sme tiež samozrejme zaháňali hlad. V D.C. si prídu na svoje milovníci všetkých chutí sveta. Ceny sú síce o niečo vyššie, než sme zvyknutí, no gastro prevádzky zaberajú v podstate celú medzinárodnú kuchyňu. Typickú „ameriku“ odporúčam skúsiť v 60-ročnej reštaurácii Ben's Chili Bowl na preslávenej U Street Northwest s bohatým nočným životom a príjemnými kaviarňami. Naservírujú vám skvelé čili hot-dogy, miestne half-smoke klobásy s cibuľou a bylinkami v žemli či veľkom rožku. Ak nemáte dosť, ponúkajú aj obrovské milkshaky. Kvalitné thajské jedlo zoženiete v DC Noodles na rohu 14.ulice a U Street Northwest. Na týchto dvoch uliciach je naozaj bohatý výber a čo sa jedla týka, tu sme vždy našli niečo nové a hodné vyskúšania. Španielske chorizo alebo tortillu si doprajte v Estadiu, teľacie frikasé či crème brûlée zasa v Le Diplomate. Za zmienku stojí ešte Mexicue s výbornými tacos a burritos. Naozaj každý si tu teda nájde to svoje a myslím, že ešte mnoho kvalitných podnikov zostalo nami neobjavených.
Môj osobný pohľad v porovnaní s New Yorkom bol jasný – ten mi stačil navštíviť raz za život, no ak by som mal možnosť, do hlavného mesta by som sa ešte vrátil. Viac mi vyhovoval jeho kľudnejší ráz, prehľadnejšia doprava, mnoho zelene, parkov a historických pamiatok. Je to samozrejme vec vkusu, no ak hľadáte premostenie medzi európskym a americkým štýlom života, D.C. sa mi zdá ako vhodná alternatíva.
