Písmo:
A-
|
A+
Prečo básne pochmúrne sa píšu,
keď vieme do nich úsmev vniesť?
V potravinách kúpim tvarohového Míšu,
a vkľude sa ho pokúsim zjesť.
Nech zamrzne mi z Míšu úsmevisko,
hnev a smútok odpratať na smetisko,
a vnútorný hlas na mňa prehovorí:
"nedaj najavo čo ťa škrie ani bohovi".
Lebo ľudí najviac teší,
keď sa budí smútok v duši.
Niekde v evolúcii pravdepodobne nastala chyba,
A pár revolúcii rozhodne nenahradí to čo ľuďom v duši chýba.
Vtipnú báseň napísať som chcel,
no aj ja som použil pochmúrny tmel.






