Minulé Vianoce pre mňa neboli niečo extra. Pre niekoho by to mohol byť raj a kedysi by bol aj pre mňa. Lenže v tom roku sa toho veľa zmenilo, mnoho od základov, a ja som sa musel tiež. Už ma nebavilo celé Vianoce sedieť s rodinou doma a ládovať sa koláčmi. Musel som ísť von, vypustiť paru. Lenže v cudzom meste bez kamošov... Keďže s kamošmi som byť nemohol a s rodinou nechcel bol som opäť odkázaný túlať sa ulicami. Zobral som si cvičnú palicu a višiel na kopec. V skutočnosti to bola len stará garnižla, pravá cvičná palica bola v inom meste tak som sa uskromnil. Keď sa rozbila po druhom páde na sneh musel som sa uskromniť úplne. Ale aspoň bol pokoj, vybral som si tiché miesto neďaleko domu. Už dávnejšie tam postavili malú otvorenú kaplnku, vlastne len kríž, obraz a nejaké tie lavičky. To našťastie stačilo aby som nemusel stále stáť. Pravda, sedieť koncom decembra na lavičke tiež nie je dosť dobrý nápad ale riešenie sa našlo. Takto som prežil viac/menej celý vianočný týždeň. Večer som odišiel, chvíľu posedel v kaplnke, poprechádzal sa mestom, naspäť do kaplnky a cez malý lesík sa vrátil domov. Tretí deň si aj rodina zvykla na polnočné príchody (v meste bez kamošov...).
Pýtaš sa ako to súvisí s tou pesničkou? Úplne! Toto bola totiž výborná živná pôda, okolnosti aby sa mi mohla dostať do hlavy, aby som sa naňu mohol pozrieť naozaj zblízka. V tej dobe som mal MP3 prehrávač niekde zahádzaný a mobil mal slabé 3 MB pamäte, navyše bez podpory MP3. Mal som pri sebe, neviem presne, ale maximálne to mohli byť 3 pesničky. Zvyšné dve sa mi nepáčili až tak veľmi, určite aj ty poznáš vypočúvanú pesničku. Keď som chcel niečo počúvať, a to v rámci okolností bolo často, proste som si pustil Unavení z boja od skupiny Živé kvety.
Áno, naozaj je to neznáma skupina a ešte neznámejšia pesnička. Ja hlavný prúd veľmi nemusím...V hudbe hľadám umenie, hĺbku obsahu a silný text, to všetko Živé kvety majú. Svojím zameraním sú texty veľmi často negativistické, skupina nezatvára oči pred problémami sveta ale ukazuje na ne vystretým prstom a silným pokrikom. To spravila aj v tejto pesničke, poslucháč tu je "otrok, čo neprinesie dar", "už nie si nič, už len unikáš", "vojak unavený z boja". Spomína aj problémy spoločnosti ako "tvoja duša nevie, či je noc, či deň, či čo", "iným svietia oči, tiež iba z liehu", "polovica duše presne ti chýba". Na konci v rôznych variáciách stále spomína "Unavení z boja". Hlavne táto časť perfektne pasovala do knihy, ktorú som vtedy čítal. Volá sa Divoký v srdci a autor John Eldredge. Je to náučná kniha, síce kresťanská ale aj ja ako nekresťan som ju celú prečítal, dvakrát. Nejdem opisovať aj jej obsah, kto chce si zistí, len pointa jednej časti: "Všetci sme v jednej veľkej vojne dobra a zla, ktorá sa odohráva v duchovnom svete. Každý bojuje aj keď o tom nevie, aj keď to nechce. Bojuje často bez výcviku, odhodlania a energie. Zato rany, sklamanie a únava sú úplne bežné."
A tak sa odohral môj malý príbeh jednej výbornej pesničky. Možno si si všimol, že pesnička je z najnovšieho albumu 12 + 1, ktorý višiel len nedávno. Šťastie bolo, že som našiel záznam z relácie Pod lampou, v úplne poslednom diely si zahrali Živé kvety. Táto verzia sa mi doteraz najviac páči, je to ozvena starších, agresívnejších rockových piesní. Teraz skupina prechádza obdobím o poznanie negatívnejším, ale v hudbe pokojnejším. Ten pokoj sa mi až tak nepáči, proste to nie je "tá" hudba. A spojivkom medzi starou hudbou a terajšími textami je iba Unavení z boja. Veď si porovnaj sám tie rozdiely. Video je spomínaná verzia spod lampy.
Trocha neskôr uvoľnili ďalšie čriepky nového albumu, tentoraz nahrávané v rádiu. Táto verzia ma hrozne vystrašila. Vedel som, že do rádia si asi nebudú brať bicie a celú zbroj ale prekvapený som bol. Konečnú verziu si môžeš vypočuť na oficiálnej stránke. To bol koniec obavám, verzia z rádia bola samozrejme pre rádio, poslucháčom bolo určené CD ;-).
Takto to bolo minulé Vianoce. Terajšie som si už užíval nové CD 12 + 1 a hlavne som usilovne zdravel. Na žiadne výlety po kopcoch nebol čas, nová vianočná pesnička sa nekoná. Ešte tu však mám jednu šancu. Silvestra totiž idem oslavovať s kamošmi na chatu. Ono je to vlastne medzinárodné stretko mladých. Volá sa AS (Ago semajno - Týždeň činov) a už beží v Liptovskom Mikuláši. Nie je to len normálna chata, v programe sú naplánované aj prednášky, výučba jazykov a kultúrne vložky. Veľkým lákadlom sú napríklad koncerty. Vystúpi JoMo, francúzsky Guinessový rekordér za spev v 25 jazykoch na jednom koncerte. Má nám zaspievať slovenskú ľudovú pieseň v rockovej verzii. Mňa skôr upútal Dolchamar, fínska rocková skupina. Fínčine síce nerozumiem ale spievajú v esperante v ktorom počúvam piesne denne. A ako čerešnička na torte si zarapujú aj chlapci od La Pafklik, čistokrvnej hip-hopovej skupiny. Dokonca počas AS bude oficiálne vydaný ich prvý album "Fek al esperanto". Samozrejme aj táto skupina je esperantská. A esperanto je aj jazykom celého Týždňa činov. A aj musí byť, keďže je AS medzinárodné tak by nastal babylon ako v európskej únii. Esperanto sa používa predovšetkým vďaka jednoduchosti. Je dosť jednoduché aby sa dalo naučiť pomerne rýchlo a samoštúdiom, napriek tomu bez problémov vyjadruje všetko čo treba. AS má už niekoľkoročnú tradíciu, doteraz bolo vždy v Poľsku. Prišlo na Slovensko a podľa odhadov to bude najväčšie esperantské stretnutie u nás za posledných 20 rokov. Ja len ľutujem, že som chorý a nemôžem tam ísť hneď. Hold, človek mieni, Pán Boh mení.
Veselý Silvester a Nový rok (najlepšie bez opičky) Vám všetkým praje Mišo "KuboF" Matúšov.
