Jednou z činností, ktorým sa pri výkone funkcie venuje radový prokurátor okresnej prokuratúry je i účasť v odbornej komisii na skúškach na vydanie zbrojného preukazu. Povahu tejto tzv. odbornej skúšky a tým aj postavenie prokurátora, je určené najmä znením zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive. Hlavným cieľom odbornej komisie je podľa zákonodarcu preveriť „súhrn vedomostí a praktických schopností“, pričom konkrétne skúška pozostáva zo 4 teoretických okruhov a to:
1. otázky zo zákona o strelných zbraniach a strelive s vykonávacími predpismi (vyhláškou MV SR)
2. otázky z trestného práva (resp. predpisy upravujúce použitie zbrane)
3. náuky o zbraniach a strelive a
4. zdravotníckeho minima
a praktickej časti, ktorá „sa skladá zo zisťovania pripravenosti, zručnosti a schopnosti prakticky a bezpečne používať zbraň“.
V praxi potom celý proces získavania odbornej spôsobilosti vypadá tak, že pokiaľ uchádzač splní základné predpoklady, ako sú napr. vek či bezúhonnosť (viď § 16 ods. 1 citovaného zákona), je zo strany príslušnej policajnej autority (v súčasnosti Oddelenie dokladov okresného riaditeľstva - miestne príslušného podľa miesta trvalého pobytu) pozvaný na odbornú skúšku. Skúšobná komisia sa skladá z 2 príslušníkov polície, prokurátora a lekára, pričom uznášania schopná je, ak sú prítomní aspoň 3 členovia komisie. Samotná skúška potom prebieha tak, že po vylosovaní otázok, je daná uchádzačovi lehota na prípravu a po jej uplynutí je ústne skúšaný. Skúška prebieha v priestoroch polície, napr. v zasadacej miestnosti, či kancelárii.
Odhliadnuc od teoreticky funkčného nastavenia aktuálneho modelu získavania potrebnej spôsobilosti na nosenie, resp. držbu strelnej zbrane zastávam názor, že tento model je už prekonaný, silne zastaralý a vyžaduje niekoľko zásadných zmien.
Niekoľko poznámok k praktickej časti skúšky
Azda najzásadnejším nedostatkom súčasného modelu, je ale absolútny nedostatok praktickej prípravy na zaobchádzanie so strelnou zbraňou, keď v praxi je úplne bežné, že uchádzač sa s touto prvý krát zoznamuje až priamo na skúške. Táto situácia je zapríčinená jednak povahou okruhu otázok, ktoré to jednoducho umožňujú a jednak samotnou právnou úpravou používania strelnej zbrane.
Ad znenie otázok
Pri okruhu otázok z náuky o zbraniach a strelive sú totiž otázky položené spôsobom, ktorý jednoducho umožňuje aj minimálne strelecky zdatnej osobe, na otázku správne odpovedať – vid napr. znenie otázky 1: Prakticky predveďte, ako je zakázané manipulovať so zbraňou na strelnici., resp. 4: Prakticky predveďte prípravu na streľbu pri streľbe na kovové terče na vzdialenosť kratšiu ako 15 metrov pri povinnosti použitia ochranných pomôcok.). Odpoveď pritom vyzerá tak, že uchádzač uchopí zbraň, predvádza zisťovanú činnosť a pritom rozpráva, čo vlastne práve robí..
Ad právna úprava používania strelnej zbrane
V zmysle citovaného právneho predpisu sa jednak nevyžaduje absolvovanie žiadneho predchádzajúceho odborného kurzu používania strelnej zbrane – ako je tomu napr. pri získavaní vodičského oprávnenia na motorové vozidla a jednak ak sa chce niekto učiť zaobchádzať so zbraňou musí nájsť osobu staršiu ako 25 rokov, ktorá je aspoň 3 roky držiteľom príslušného oprávnenia (§ 56 ods. 6 zákona), a ktorá je súčasne ochotná jej, čo to ukázať. Hoci prípravné kurzy na zbrojný preukaz reálne existujú a sú v ponuke, len málo uchádzačov o tieto aj reálne prejaví záujem. Rovnako nedostatočnou je v tomto smere i spomínaná zákonná možnosť záujemcu o výcvik, a síce učiť sa pod dohľadom iného staršieho držiteľa zbrojného preukazu, keď táto aktivita (občasne viditeľná) nemá objektívne vôbec šancu nahradiť reálne a cieľavedomé vzdelávanie a spravidla sa obmedzí na elementárne vysvetľovanie „čo je teda zbraň, a čo treba stlačiť aby vystrelila“ a „že na skúške sa nemá mieriť na komisiu“ (čo je v praxi občasný úkaz).
Za súčasného právneho stavu, je teda úplne bežné, že hoci uchádzač o strelecké oprávnenie splní náročné kritéria, úspešne zloží odbornú skúšku a získa zbrojný preukaz napr. skupiny A (na tzv. nosenie), nevie zbraň takmer vôbec používať, nemá vžité základné praktické zásady bezpečného používania zbrane, resp. z nej ani nikdy nevystrelil.
Je namieste klásť si otázku, či je takýto stav vyhovujúci, keď jedine praktická príprava a následné precvičovanie narábania so zbraňou sú zárukou, že určené pravidlá a zásady bezpečnej manipulácie so strelnou zbraňou si jej držiteľ vžije a v praxi ich aplikuje automaticky. Naviac platí, že napr. v zamestnaniach, kde je používanie strelnej zbrane predpokladané (napr. Polícia SR, Ozbrojené sily SR a pod.), je strelecká príprava a následné tzv. povinné streľby úplne automatickou záležitosťou. Rovnako držiteľ zbrojného preukazu skupiny D (na poľovné účely), je povinný podľa pokynov poľovníckej komory a v určenom intervale pod hrozbou disciplinárneho postihu absolvovať tzv. kontrolné streľby.
Naopak „bežní“ držitelia zbrojných preukazov žiadnu takúto povinnosť nemajú. Inak povedané po získaní zbrojného preukazu, už nikto neskúma, či a ako vlastne držiteľ zbrane s touto dokáže manipulovať.
Niekoľko poznámok k teoretickej časti skúšky
Teoretická časť odbornej skúšky v sebe taktiež obsahuje inštitúty, ktoré už sú pri súčasnom rozpracovaní systémov skúšania a zisťovania úrovne teoretickej pripravenosti prekonané. Totiž napr. v okruhu otázok zo zákona o strelných zbraniach a strelive s vykonávacími predpismi sú jednotlivé otázky formulované jasne napr.: otázka č. 1: Vymenujte zakázané zbrane podľa zákona. Podliehajú zbrane kategórie C povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti? Čo je povinný predložiť držiteľ zbrojného preukazu na výzvu ministerstva, resp. policajného útvaru?
Naopak, ale pri okruhu otázok z trestného práva (resp. predpisov upravujúcich použitie zbrane), je časť otázok formulovaná opisne - napr. otázka B časť 2 číslo 5 znie:
Držiteľa zbrojného preukazu s oprávnením skupiny „B“ sused požiadal, aby mu pomohol zadržať dvoch neznámych mužov, ktorí sa vlámali do jeho domu a odnášajú bytové zariadenie. Je držiteľ zbrojného preukazu oprávnený pri zadržaní uvedených osôb použiť hrozbu namierenou zbraňou, aj keď nebol napadnutý jeho vlastný majetok? Sú držiteľ zbrojného preukazu a jeho sused oprávnení obmedziť slobodu oboch neznámych mužov až do príchodu príslušníkov Policajného zboru?
Uchádzač následne svojimi slovami odpovedá na nastolenú situáciu...
Zhrnutie a návrh na riešenie
Ak sa teda zamyslíme nad celkovým systémom súčasného získavania zbrojného preukazu, je skutočne namieste otázka, či neprišiel čas pre zmenu príslušných ust. zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a to jednak tak, že uchádzač o zbrojné oprávnenie po splnení teoretických predpokladov (vek, psychologické posúdenie, bezúhonnosť, spoľahlivosť a pod.), povinne absolvuje predpísaný výcvik manipulácie so strelnou zbraňou spojený so zdravotným minimom v určenom počte hodín a následne pod dohľadom policajnej autority absolvuje odborný test zameraný už len na znalosť predpisov o strelných zbraniach a strelive, resp. predpisov upravujúcich použitie zbrane.
Práve takýto model by mal do budúcna jednak objektívne vyradiť nespôsobilých uchádzačov a jednak v čo možno zásadne zvýšiť úroveň pripravenosti držiteľov zbrojných preukazov, tak aby sa v najvyššej možnej miere eliminovali škodlivé javy súvisiace s držbou strelnej zbrane.
