Jednou z mnohých úloh, ktoré sú v našom štáte zverené sústave vlastných (štátnych) orgánov je i starostlivosť o výchovu maloletých (osoby do 18 roku života). Verejnosti je bežne známe najmä štandardne sa vyskytujúce rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v situácii, keď došlo k rozvodu manželov. Povinnosť bdieť nad výchovou maloletých je ale spojená so širšou paletou situácií, kedy štát musí pred maloletým roztiahnuť pomyselnú záchrannú sieť a vykonať niektoré z potrebných opatrení. Cieľom zákonodarcu totiž bolo (a stále nepochybne je) zabezpečiť, aby ktorýkoľvek maloletý mal vytvorené podmienky na zdravý, bezpečný a plnohodnotný vývoj a rast.
V prokurátorskej praxi je typickým príkladom z danej problematiky prípad, keď prokurátori pôsobiaci na tzv. trestnom úseku zaregistrujú výslovné vybočenie v správaní sa maloletého z bežného rámca, ktoré už riešia orgány činné v trestnom konaní a ktoré vybočenie ale súčasne, objektívne nie je možné vybaviť prostriedkami trestného práva. Najbežnejším javom je spáchanie činu inak trestného osobou mladšou ako 14 rokov. V ďalej preberanom prípade sa takéhoto činu dopustil maloletý Kevin, a to tak že neoprávnene vnikol do cudzieho rodinného domu a odcudzil odtiaľ spiacemu poškodenému mobilný telefón. Konanie maloletého bolo policajtom právne kvalifikované ako podozrenie z trestného činu porušovania domovej slobody v spojení s trestným činom krádeže, ktoré podozrenie, ale konajúci policajt správne rozhodnutím podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku odložil a to z dôvodu že trestné stíhanie je neprípustné, nakoľko páchateľ je mladší ako 14 rokov.
4 mesiace, 4 pojednávania a policajná eskorta
V modelovom prípade prokurátor zistil, že vyššie opísanému konaniu maloletého Kevina, predchádzali už dva skutky, ktoré napĺňali znaky priestupku, no pre nízky vek páchateľa správny orgán priestupkové konanie odložil (priestupková zodpovednosť totiž začína v 15 roku života) a súčasne, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny už z iných dôvodov vykonáva nad maloletým opatrenia zamerané na odstránenie, resp. zmiernenie porúch správania. Zo správy špeciálnej základnej školy internátnej zase vyplynulo, že:
"Žiak v kolektíve nie je obľúbený, je náladový, nesústredený, panovačný, agresívny, tvrdohlavý a zlomyseľný. Učebné výsledky sú vyhovujúce, ale mohli by byť lepšie. Požíva psychotropné látky."
Za takto zisteného skutkového stavu bol prokurátorom podaný návrh na uloženie výchovného opatrena.
Príslušnému súdu vec napadla 18.11.2019 a o veci meritórne rozhodol dňa 10.3.2020 teda celkovo sa vecou zaoberal necelé 4 mesiace. Za tento čas súd vykonal 4 pojednávania (kvôli nedisciplinovanosti maloletého a rodičov nemohol konať efektívnejšie a na zabezpečenie prítomnosti dokonca musel využiť ich eskortovanie políciou), nariadil maloletému podrobiť sa toxikologickému vyšetreniu, pričom v priebehu súdneho konania bolo zistené nasledovné:
Maloletý uviedol, že si je vedomý, že sa nechoval slušne, robil zlé veci a kradol. Priznal, že v minulosti raz užil tabletku Tramal aj toluén a v súčasnosti len fajčí.
Otec maloletého uviedol, že v čase, keď Kevin robil tieto veci, on bol vo výkone trestu. Odkedy je doma a zobral syna k sebe, Kevin sa zmenil. Počul, že berie Tramal, no nevie či je to naozaj tak. Sám mu však kupuje cigarety, aby syn nekradol. Boli dohodnutí, že syn pôjde na toxikologické vyšetrenie s matkou, ale nikoho nerešpektuje, kope do dverí a podobne. Odkedy sa skončili vianočné prázdniny, nechodí do školy. Aj keď ho otec odviedol do školy, zo školy utiekol, napríklad oknom.
Matka maloletého dieťaťa na súdnych pojednávaniach uviedla, že vie, čoho sa Kevin dopustil, keďže za ňou prišli policajti, no nevie prečo. Najprv matka uviedla, že nechce, aby syna zobrali do ústavu avšak v priebehu tohto súdneho konania po tom, čo sa správanie maloletého Kevina neustále zhoršovalo a výsledky toxikologického vyšetrenia preukázali, že maloletý užíva omamné a psychotropné látky, pripustila, že najlepšie by bolo, aby sa syn niekde liečil, lebo môže skončiť zle. Keď otec nie je doma, syn na matku kričí, neposlúcha, nič mu nemôže ani povedať. Keď mal ísť s matkou na toxikologické vyšetrenie tak jej utiekol.
Výsledok toxikológie? Amfetamín, Metamfetamín a marihuana
Tzv. kolízny opatrovník (zástupca úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) uviedol, že vykonával pravidelné sociálne zisťovanie v domácnosti matky a teraz už otca, v domácnosti ktorého sa maloletý Kevin so sestrou zdržiavajú. Úrad monitoruje rodinu od roku 2018 v súvislosti so správaním maloletého Kevina, pričom matka maloletého s úradom spolupracuje a má snahu túto situáciu riešiť. Kolízny opatrovník poslal žiadosť do viacerých režimových zariadení za účelom umiestnenia maloletého Kevina, vrátili sa však negatívne odpovede na žiadosti buď v tom zmysle, že nemajú miesto alebo nevyhovuje vek maloletého alebo jeho škola. Kolízny opatrovník po uložení povinnosti zo strany súdu nechať maloletého toxikologicky vyšetriť zdôrazňoval matke dieťaťa, že je potrebné, aby dodržiavali termíny, ktoré určil súd. V tomto prípade bude vhodné, aby sa najprv Kevin podrobil liečeniu drogovej závislosti a následne bol umiestnený do iného zariadenia - reedukačného, v dôsledku jeho výchovných problémov a problémov so správaním. Kolízny opatrovník matke odporúčal vyšetrenie u psychológa alebo psychiatra, za možnosť považoval aj odborné poradenstvo. Zároveň kolízny opatrovník odporúčal nariadiť nad maloletým dohľad a teda prísnejšie výchovné opatrenie, keďže od polície má vedomosť o spáchaní ďalšieho priestupku zo strany Kevina, ktorého sa dopustil 11.02.2020 v obchodnom dome Lidl, kde ukradol čokoládu.
Súd sa následne oboznámil s výsledkom vyšetrenia maloletého na prítomnosť omamných a psychotropných látok. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu maloletého pri toxikologickom vyšetrení (1x matke cestou utiekol) bol výsledok vyšetrenia súdu doručený až dňa 21.02.2020 so záverom pozitivity na prítomnosť troch látok (amfetamín, metamphetamín a tetrahydrokannabinol).
Medzi tým sa maloletý Kevin dopustil ďalšieho protiprávneho konania – už spomenutej drobnej krádeže dňa 11.02.2020 v obchodnom dome Lidl.
Za takejto skutkovej a dôkaznej situácie súd rozsudkom uložil maloletému Kevinovi výchovné opatrenie - napomenutie tak, že napomenul maloletého, aby sa nedopúšťal konania nesúceho znaky páchania priestupkov, trestných činov a dodržiaval právny poriadok Slovenskej republiky, školský poriadok, rešpektoval rodičov aj pedagógov a plnil si riadne povinnú školskú dochádzku. Ďalej súd napomenul rodičov maloletého pre ich nedôsledné pristupovanie k riešeniu zdravotných problémov svojho syna, k riešeniu jeho problémov s užívaním omamných a psychotropných látok a nedostatočnú spoluprácu so školou, čím ohrozujú riadnu výchovu maloletého Kevina. A na záver súd určil nad výchovou maloletého dohľad, ktorý bude vykonávaný za súčinnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po dobu 12 mesiacov, po uplynutí tejto doby súd správanie maloletého opäť vyhodnotí.
Takýmto spôsobom teda štátne orgány reagovali na spáchanie činu ináč trestného maloletým, pričom k spáchaniu skutku došlo 20.09.2019 a civilný súd vec uzavrel dňa 10.3.2020.
Takto sa efektívne nakladá s prostriedkami štátu?
Trovy celého tohto procesu - ako trestného konania, tak i súdneho pojednávania znáša štát. Z pohľadu aktuálneho právneho poriadku SR, ale aj právnej praxe je celá vec uzavretá zákonne, správne, efektívne a dostatočne.
Nesporne vynárajúcou sa otázkou ale je, či práve takýmto spôsobom realizovaná a vykonávaná štátna moc je naplnením tohto cieľa, ktorý sledoval zákonodarca pri kreovaní jednotlivých právnych predpisov o ochrane detí. V rámci odbornej diskusie by preto nepochybne stálo za úvahu položiť nasledovné otázky:
1. Či by sa meritórne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, ktorými sa končí objasňovanie skutku z dôvodu nízkeho veku mladistvých, nemali automaticky oznamovať aj orgánom tzv. sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately?
2. Je otázka náhrady majetkovej škody poškodeného v prípade spáchania protiprávneho činu maloletým, ktorý za svoje konanie nemôže byť postihnutý riešená v súčasnej dobe dostatočne? A neprichádza do úvahy napr. zavedenie takej právnej úpravy, ktorá by garantovala automatický prenos povinnosti nahradiť majetkovú škodu maloletým na jeho rodičov (inú povinnú osobu)?
3. Je efektívne a hospodárne ak o výchovných opatreniach rozhoduje súd v riadnom súdnom konaní? A neprichádza do úvahy zavedenie takej právnej úpravy, ktorá by ukladanie všetkých výchovných opatrení zverila priamo orgánu tzv. sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a súd by jeho rozhodnutie kasačným princípom (bez pojednávania) bez odkladu účinnosti len preskúmaval? A či by v tejto súvislosti nemal existovať akýsi „katalóg dobrých vlastností domova“ dieťaťa (najmä zabezpečená osobná starostlivosť, existencia ošatenia, dostupnosť teplej vody, sociálneho zariadenia a miesta na spanie, účasť na vzdelávaní, pozitivita na omamné a psychotropné látky a pod.), ktoré ak bydlisko maloletého, maloletý, resp. jeho rodičia nebudú spĺňať, tak bude dieťa rodičom odobrané automaticky?
Odpovede na nastolené otázky by mala ponúknuť jednak odborná verejnosť a jednak by mali (mohli) vyplynúť z komparácie s inými existujúcimi a funkčnými právnymi modelmi v rámci EÚ, nakoľko náš súčasný model práve na preberanom prípade ukazuje svoju ťažkopádnosť a najmä nehospodárnosť. Platí pri tom, že takýchto prípadov je pri tom súdmi v Slovenskej republike riešených nepreberný počet a realita žiaľ ukazuje, že bez želaného výsledku.
