Už na základnej škole súperí o post najrýchlejšieho chlapca školy. A pritom v šiestej triede zdoláva nielen siedmakov a ôsmakov, ale dokonca poráža i väčšinu deviatakov! Ako mi sám raz povedal: „Dve hodiny pred telesnou výchovou som bol ako na ihlách a už- už som sa obliekal do teplákovej súpravy. Stále som si zisťoval najlepšie výsledky od starších a túžil ich prekonať.“ 7. mája 1975 na okresných pretekoch v Spišskej Novej Vsi reprezentuje školu v troch disciplínách a jeho výsledky 14 ročného chlapca všetkých udivujú:+ 1. miesto v skoku do diaľky s výkonom 531 cm+ 1. miesto v behu na 50 metrov v čase 6, 7 sekundy+ 1. miesto v behu na 150 metrov Otec získal svojimi troma prvenstvami pre hodnotenie školy toľko bodov, čo všetci tímoví kolegovia dokopy. Získal toľko čo celé DRUŽSTVO! Perfektné výkony doplnil 1. miestom v skoku do diaľky a 2. miestom v behu na 50 metrov, na krajských atletických preboroch v hale, v Košiciach. Ani jeho obľúbený desaťbojár Erkki Nool z Estónska by sa zaň nemusel hanbiť. Jeho kompletnosť dokresľuje aj prvé miesto na okresnom i krajskom kole v cezpoľnom behu na 1500 metrov a účasť vo finále tejto disciplíny na československých majstrovstvách! No a ak bolo treba hodiť kriketkou či vrhnúť guľu, výber padol samozrejme na otca. Raz ho dokonca vytiahli reprezentovať strednú školu v bežeckom lyžovaní. Ani tam sa nestratil. A pritom v samotnom preteku stál na bežkách hádam druhý krát v živote! Rýchlosť mu pomáhala aj pri hraní futbalu. Oco, vzhľadom k šprintérskym kvalitám striehol na svoju šancu na polovici ihriska. Tam mu stačilo prihrať loptu, hodil si ju ďaleko pred seba a rýchlosťou blesku bol pred súperovou bránkou. Z troch únikov sa jeden vždy končieval gólom. No raz sa mu takýto útok stal osudným a po faule zo zadu mu vyskočilo jabĺčko na kolene a odvtedy si dával väčší pozor. A aj to jabĺčko ho zrejme priviedlo na iné chodníčky ako na tie bežecké. Tou najkrajšou spomedzi všetkých cestičiek bola moja mamička (tiež výborná bežkyňa, gymnastka a strelkyňa z pušky). A hoci výsledky môjho otca nepostrehol žiaden album slávnych športovcov a jeho raketové šprinty nepokorili bežecký Olymp, pre mňa do smrti zostane najúžasnejším a najodhodlanejším športovcom všetkých čias. Nepozná výhovorky typu nedá sa, nejde, to nemá zmysel, nechce sa mi. Až priveľa vie o ľudských schopnostiach a vôli prekonávať rekordy. Priveľa potu a premáhania. Oco dnes zvláda na bicykli 10 kilometrovú trasu pod 20 minút. Som presvedčený o tom, že športový duch a chuť triumfovať v ňom našiel správneho človeka. Navyše spolu sledujeme všetky športy sveta a ťažko nájdete nejaký, o ktorom by čosi nevedel. Hádam len to mu môžem vytknúť, že ma nenaučil prehrávať. Ešte stále robím nenormálny hurhaj, ak mi niečo nevyjde alebo sa nepošťastí mužstvu. Ale ja viem, že i to malo nejaký zmysel. Zmysel vydať na ihrisku to najlepšie čo vo mne vďaka rodičom je. A najlepšie je vydať to zo seba na ihrisku s názvom ŽIVOT. V ňom môžem dobehnúť aj posledný, len nech zaberiem na maximum, nech vydám zo seba všetko najlepšie. Potom si spomeniem na časy, keď ma otec nechával vo všetkom vyhrávať. Dám mu za pravdu, pretože je dôležité vyhrávať...poctivými kartami.
