Svetová hospodárska kríza je realita, s ktorou sa už stotožňuje prevažná väčšina svetových podnikateľov, finančníkov, analytikov a politikov. Na Slovensku vo vnímaní vážnosti situácie trošku zaostávame - ako obvykle -, ale aj u nás sa už táto téma dostáva do všeobecného povedomia bežných ľudí. Rozoberajú sa rôzne možnosti dopadu krízy na hospodárstvo, na verejné financie, na zdravotníctvo, ale v zásade sa zabúda na veľmi dôležitý bezpečnostný rozmer následkov tejto krízy.
Skôr než sa dostanem k analýze jednotlivých bezpečnostných rizík a k jednoduchým tipom na ich zvládnutie, rád by som zdôraznil 2 stanoviská, s ktorými budem v článku operovať a ktoré tvoria základné dogmy tohto rozboru:
1) Svetová hospodárska kríza neprehrmí za 2-3 roky. Podľa mnohých analytikov afinančníkov, vrátane G. Calenteho, M. Chazina, D. Trumpa ainých, trvanie krízy môže byť až 10 rokov.
2) Momentálne sme stále len na začiatku krízy anajhoršie údery nás ešte len čakajú.
Tieto 2 výroky som akceptoval ako základné východiská môjho postoja k tejto kríze. Naozaj odporúčam prečítať si k problematike „nezávislú literatúru" s triezvym pohľadom a nenechať sa „mátožiť" komerčnými médiami. Tie práve prebiehajúcu celosvetovú hospodárskú krízu najprv označovali ako „americkú hypotekárnu krízu", potom ako „americkú finančnú krízu", neskôr akceptovali „svetovú finančnú krízu" a až dnes, a aj to nie všetky, plne chápu všetky implikácie a nazývajú ju „svetovou hospodárskou krízou". Dalo by sa povedať, že sú tak 2 kroky pozadu za vývojom svetovej ekonomiky a predkladajú nám obraz iba o tých veciach, ktoré už včera boli neodvrátiteľné a z 95% aj ukončené.
Ruku v ruke s globálnou hospodárskou krízou však musí kráčať aj bezpečnostná kríza. Najpesimistickejší analytici (Chazin, Calente) hovoria o tom, že musí „zmiznúť" až 30% svetovej ekonomiky. Pre tento rozbor ich budem brať vážne, pretože základné pravidlo bezpečnostnej analýzy znie: „Pripraviť sa treba vždy na najhorší možný scénár." Poďme sa teda pozrieť, čo toto ich tvrdenie znamená z bezpečnostného hľadiska, a pokúsme sa ilustrovať si možný vývoj udalostí na jednoduchom (a zjednodušenom) príklade.
Základný postulát je, že na svete - a prevažne v USA a západnej Európe - je približne o 30% viac tovarov a služieb, než je finančných prostriedkov na ich zaplatenie. (Poznámočka pre vrtákov: áno, áno, je to stráááášne zjednodušené a povedané úplne laicky, ale toto nie je doktorandská práca a jej cieľová úloha je napokon úplne iná než vysvetlovať, ako došlo ku kríze. Tak to skúste akceptovať ako holý fakt pre potreby tejto analýzy, alebo prestaňte čítaťJ) To v zásade znamená, že za niektoré tovary a služby platíme peniazmi, ktoré dnes fyzicky neexistujú, alebo ich reálna hodnota nie je adekvátna. Keďže to už trvá nejaký ten rôčik, dostali sme sa do bodu, keď je svet presýtený dolárovými bankovkami, ktoré od roku 1973 nie sú kryté zlatom a ich nominálna hodnota je dnes asi 10x vyššia ako ich reálna hodnota. Pritom je dolár jediná všeobecne akceptovaná svetová valuta. Ups.
Výsledkom krízy teda bude pokles množstva peňazí v obehu a vyrovnávanie ich nominálnej a reálnej hodnoty. Pre nás ako koncových spotrebiteľov to znamená „uťahovanie si opaskov". Môže prísť hyperinflácia, default dolára, ktovie... Teraz sa však chcem pozrieť na to, čo zníženie konzumu spôsobí napr. výrobným podnikom. A nemusíme pre príklad chodiť ďaleko, môžeme si pokojne zahorekovať, aký to bol „skvelý" nápad, zamoriť Slovensko automobilovým priemyslom.
Predstavte si, že automobilka XYZ má 4 výrobné závody, v ktorých ročne vyrobí 25 000 000 vozidiel. Tieto vozidlá aj predá. 80% zákazníkov automobilky tvoria vracajúci sa zákazníci, ktorí si už kupujú druhé, resp. tretie, x-téauto od XYZ. 15% zákazníkov sú prišelci od iných automobiliek a 5% sú prvokupci. Predpokladajme, že automobilka má orientáciu na strednú triedu zákazníkov, ktorí v priemere vymenia auto raz za 4 roky.
A teraz príde peklo „uťahovania si opaskov". Priemerná doba obnovy automobilu sa predĺži o jeden rok.
95% automobilov XYZ predáva zákazníkom, ktorí nekupujú prvýkrát. To je 23 750 000 automobilov ročne, pri priemernej životnosti automobilu 4 roky = 95 miliónov zákazníkov. Aj keď počítame, že každý rok zostane 1,25 milióna prvokupcov, 95 miliónov zákazníkov za 4 roky sa zrazu premení na 95 miliónov zákazníkov za 5 rokov, t.j. efektívne sa zníži predajnosť o 19% ročne. Takmer pätina automobilov sa prestane vyrábať. Čo to znamená z bezpečnostného hľadiska?
Povedzme, že automobilka XYZ má vo svojich 4 závodoch 55 000 zamestnancov. Ďalej má ku každému závodu dodávateľskú a logistickú sieť s približne 20 000 zamestnancami. Sem započítame aj pobočkový predaj, showroomy a podobne. Takže dohromady máme 135 000 zamestnancov. Je veľmi pravdepodobné, že keď firma stratí pätinu svojho businessu, prepustí minimálne pätinu zamestnancov. V prípade reštrukturalizácie možno aj viac. Takže tu máme, len z jednej jedinej spoločnosti, ktorá dokonca krízu prežije, len sa bude musieť uskromniť, 27 000 nových nezamestnaných.
Kruté? Predstavme si to na Slovensku. 20% nových nezamestnaných predstavuje viac ako pol milióna ľudí. Viac ako pol milióna ľudí, ktorých životný štandard sa zrazu prepadne v období, keď štát bude len veľmi ťažko dostávať svojim záväzkom voči sociálne slabším. V období, keď aj to minimum peňazí, ktoré sa im podarí zo sociálneho systému vytĺcť, bude znamenať oveľa menej, než dnes.
Trvalo mi to 830 slov, ale napokon som sa k tomu bezpečnostnému riziku dostalJ.
Vysoká miera nezamestnanosti významným spôsobom katalyzuje nárast kriminality. Nemôžeme sa domnievať, že porastie počet členov poriadkových a bezpečnostných zložiek, nemôžeme sa spoliehať, že všetci, ktorí sa ocitnú v tiesni, budú civilizovaní a poriadni občania. Sú oblasti páchania trestnej činnosti, ktoré sa nás - bežných pracujúcich občanov - dotknú iba okrajovo: drobné krádeže v hypermarketoch, podvodné pyramídové hry a lotérie, internetové podvody s tovarmi/službami a podobne.
Ja by som sa chcel v druhej časti tohto článku venovať tým oblastiam trestnej činnosti, z ktorých bude vyplývať zvýšené riziko ohrozenia zdravia a života.
Rôzne situácie rozdelím do niekoľkých oblastí a budem sa snažiť dať návod, ako sa takejto situácii vyhnúť, resp. ako sa v nej zachovať.
1) Vrecková krádež na ulici
2) Krádež peňazí, príp. bankomatovej karty pri výbere peňazí zbankomatu
3) Lúpežné prepadnutie v obchode, kancelárií apod.
4) Lúpežné prepadnutie v prostriedku MHD
5) Krádež auta (prepadnutím vodiča pri nastupovaní do auta, príp. v aute)
Samotný rozbor týchto piatich základných rizikových situácií a ich celkové zhodnotenie z hľadiska nebezpečnosti a možností prevencie je predmetom druhej časti tohto článku.
