Strašidelný svet, nie? A predsa, mnohým sa zdá prijateľnejší, dokonca lepší, než ten náš. Ciele majú títo "ochranári", samozrejme, nanajvýš chvályhodné. Chcú zachrániť našu planétu. Chcú sociálnu rovnosť. Spravodlivosť. A návrat k tradičným hodnotám.
Nie som úplne proti. Ekologickejšie správanie? Určite. Tradičné hodnoty? Môžu byť. Ale neviem sa zbaviť pocitu, že všetkým týmto protestujúcim niečo podstatné uniká. Predstavujem si to asi takto: Mladý, približne 22 ročný chalan z tlmačského sídliska Lipník, študujúci v Bratislave veterinárne lekárstvo, sa rozhodne ísť na Summit NATO v Bruseli protestovať proti globalizácii. Nejako sa tam musí dostať a preto si kupuje spiatočný autobusový lístok spoločnosti Eurolines (prekliateho to produktu globalizácie) do hlavného mesta Belgicka. Na summitoch NATO býva kopec ľudí, takže nie je od veci, zarezervovať si dopredu hostel. Cez internet, samozrejme. Pri platení použije debetnú kartu VISA vydanú VUB bankou (ktorá sa členstvom v Gruppo Intesa BCI stáva ďaším pilierom nenávidenej globalizácie) a ešte pred cestou navštívi značkový obchod s oblečením, kde nakúpi nejaké tie "etno-veci", aby nerobil tlmačským aktivistom v tom ďalekom Bruseli hanbu. Potom strávi 2 dni demonštrovaním a vo voľnom čase obdivuje krásy belgickej metropoly. Nezabudne občas zavolať frajerke, veď roaming s T-Mobilom má takmer zadarmo. Návrat domov a späť do starých koľají.
Ja viem, že preháňam. Ale chcel som iba zdôrazniť myšlienku. Bez globalizácie by sa proti nej protestovalo ťažko. Má svoje muchy, to určite, ale výhody, ktoré nám prináša stoja za to, aby sme za ňu bojovali. Zo všetkých síl. Najviac mi to chodí po rozume v dni ako bol tento - keď mám skutočne pocit, že som vykonal kus práce. A bez globalizácie by som nestihol ani tretinu. Posúďte sami:
1) Z cetrály nemeckého zákazíckeho centra americkej firmy v Bratislave som absolvoval konferenčný hovor s mojimi kolegami v Írsku, Francúzsku, Maroku, Dánsku, Švajčiarsku a Indii.
2) Vytvoril som prezentáciu na Štatistiku pre kurz na americkej univerzite v Prahe, kde tento predmet vyučuje Škót pracujúci v Amsterdame.
3) Prostredníctvom NetMeetingu a švédskeho mobilu som svojho spolužiaka z Egypta, vzdialeného 400km učil vytvárať Scorecard v Exceli.
4) Kompletne som na svojom notebooku zostavenom v Írsku z komponentov dovezených z Číny, Malajzie a Taiwanu prepracoval 2 svoje články v angličtine tak, aby som ich v najbližšej dobe mohol uverejniť aj tu (a po slovensky..)
5) Potom som už len do svojho českého auta na nemeckej pumpe natakoval ruský benzín a šiel som domov..:-)
Možno to znie zvláštne, ale podľa mňa je v tom všetkom veľké čaro. Kus nefalšovanej poézie. Už len tá predstava, že tieto riadky píšem na počítači, ktorého sa predo mnou dotýkali desiatky rúk ľudí zo všetkých kútov sveta... Každý z nich má svoj osud, ktorý mne zostane utajený. Ale každý z nich svojou troškou prispel k tomu, aby som sa ja teraz mohol s vami podeliť o tieto myšlienky.
A zdielanie - to je tá najúžasnejšia možnosť, ktorú priniesla globalizácia.
