reklama

Spoveď druhotriedneho občana

Pred niekoľkými rokmi sme boli s partiou v Mníchove. Pôvodne sme šli na koncert Insane Clown Posse, ale mali sme aj jeden voľný večer. Tak sme sa vybrali do jedného z miestnych klubov. Na vstup bolo treba ukázať doklad totožnosti. Keď týpek pri vchode zbadal slovenský pas, oznámil nám, že klub je plný. Napočudovanie, Nemci stojaci v rade za nami žiaden problém nemali. A aby sme boli spravodliví, ani naše dievčatá. Len my, slovenskí junáci sme dostali pocítiť, ako to s tou rovnosťou v EU bolo myslené...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Nie je to jediný príklad. Pracujem pre veľkú medzinárodnú IT firmu. Do mojej zodpovednosti patrí 6 krajín, vrátane Veľkej Británie alebo Nemecka. Takže komunikácia s ľuďmi priamo v týchto krajinách je u mňa na dennom poriadku. Takisto denne riešim problém, že s mojim slovenským tímom zaobchádzajú títo "nadľudia" ako rímski otrokári s kartágskymi zajatcami. S neskrývaným pohŕdaním a nedôverou.

Je to zvláštny pocit, keď si vás označkujú. Ja mám rôzne nálepky už od detstva. V škole som bol za ignoranta a blbca, pretože som si nikdy nerobil poznámky. Na výške som bol viac-menej nonstop v liehu, takže sa samozrejme rozšírilo, že si kupujem skúšky. Kiežby som mal vtedy toľko peňazí... aj keď, asi by som ich aj tak minul na ten chľast..:-)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom sa mi začala robiť plešinka, tak rovno na temene, tak som sa rozhodol to riešiť radikálne krátkym zostrihom. Pomohlo - plešinka sa stala prakticky nerozpoznateľnou, ale zo mňa sa evidentne stal skinhead. Niekoľkokrát sa mi stalo, že ma na ulici bez príčiny legitimovali policajti. Pri prechádzaní hraníc som vždy ten, koho pas alebo občiansky vzbudzuje najviac záujmu - hlavne preto, lebo tam už mám to Mgr. Na ceste domov z USA v 2002 ma dokonca na letisku vyzliekli donaha...

Mohol by som pokračovať ďalej - veď konieckoncov aj tu na blogu som druhotriedny autor, ktorého názory v žiadnom prípade nepatria do Výberu SME. Mohol by som sa posťažovať, že kvôli Systeme, ktorú robím (a momentálne mi tréningy dosť chýbajú, ale nestíííham), som považovaný za tupého násilníka. Ale preto tu dnes nie sme. Dnes chcem osláviť víťazstvo ducha nad xenofóbiou a stereotypmi. Dnes chcem zložiť poklonu všetkým druhotriednym občanom, ktorí to nikdy nevzdávajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je od všetkých nás, ktorí nezapadáme do vašich uniformných predstáv. Od nás, ktorí nosíme šatstvo, ktoré dávno vyšlo z módy. Od nás, ktorí sa nehodíme do žiadnej škatulky. Od nás, ktorí sme nevyrástli v prosperite a blahobyte. Od nás, ktorí prijímame vaše rany. S úsmevom.

Pretože čo nás nezabije, to nás posilní. A každý, kto nám skúsi ublížiť, prehltne horkú pilulku porážky. Nech je to Nemecko, ktoré sa na nás díva zhora. Nech je to Svetová banka, snažiaca sa nás vychovať. Nech je to náš kolega z USA, ktorý sa blahosklonne usmieva, keď nám vysvetľuje princíp splachovacieho záchodu. A nech je to hoci aj sám odborársky predák s členstvom v SMERe, označujúci nás za likvidátorov sociálneho štátu. Prežijeme to. V pohode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My sme druhotriedni občania. Nevadí nám to. Sme na to dokonca hrdí. 

Vlastimil Mazal

Vlastimil Mazal

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Manžel, manažér, amatérsky frfľoš a strááášne zaneprázdnený človek:-) Zoznam autorových rubrík:  AutocenzúraCestovateľskáFakt vážnePolitikaRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu