Nie je to jediný príklad. Pracujem pre veľkú medzinárodnú IT firmu. Do mojej zodpovednosti patrí 6 krajín, vrátane Veľkej Británie alebo Nemecka. Takže komunikácia s ľuďmi priamo v týchto krajinách je u mňa na dennom poriadku. Takisto denne riešim problém, že s mojim slovenským tímom zaobchádzajú títo "nadľudia" ako rímski otrokári s kartágskymi zajatcami. S neskrývaným pohŕdaním a nedôverou.
Je to zvláštny pocit, keď si vás označkujú. Ja mám rôzne nálepky už od detstva. V škole som bol za ignoranta a blbca, pretože som si nikdy nerobil poznámky. Na výške som bol viac-menej nonstop v liehu, takže sa samozrejme rozšírilo, že si kupujem skúšky. Kiežby som mal vtedy toľko peňazí... aj keď, asi by som ich aj tak minul na ten chľast..:-)
Potom sa mi začala robiť plešinka, tak rovno na temene, tak som sa rozhodol to riešiť radikálne krátkym zostrihom. Pomohlo - plešinka sa stala prakticky nerozpoznateľnou, ale zo mňa sa evidentne stal skinhead. Niekoľkokrát sa mi stalo, že ma na ulici bez príčiny legitimovali policajti. Pri prechádzaní hraníc som vždy ten, koho pas alebo občiansky vzbudzuje najviac záujmu - hlavne preto, lebo tam už mám to Mgr. Na ceste domov z USA v 2002 ma dokonca na letisku vyzliekli donaha...
Mohol by som pokračovať ďalej - veď konieckoncov aj tu na blogu som druhotriedny autor, ktorého názory v žiadnom prípade nepatria do Výberu SME. Mohol by som sa posťažovať, že kvôli Systeme, ktorú robím (a momentálne mi tréningy dosť chýbajú, ale nestíííham), som považovaný za tupého násilníka. Ale preto tu dnes nie sme. Dnes chcem osláviť víťazstvo ducha nad xenofóbiou a stereotypmi. Dnes chcem zložiť poklonu všetkým druhotriednym občanom, ktorí to nikdy nevzdávajú.
Toto je od všetkých nás, ktorí nezapadáme do vašich uniformných predstáv. Od nás, ktorí nosíme šatstvo, ktoré dávno vyšlo z módy. Od nás, ktorí sa nehodíme do žiadnej škatulky. Od nás, ktorí sme nevyrástli v prosperite a blahobyte. Od nás, ktorí prijímame vaše rany. S úsmevom.
Pretože čo nás nezabije, to nás posilní. A každý, kto nám skúsi ublížiť, prehltne horkú pilulku porážky. Nech je to Nemecko, ktoré sa na nás díva zhora. Nech je to Svetová banka, snažiaca sa nás vychovať. Nech je to náš kolega z USA, ktorý sa blahosklonne usmieva, keď nám vysvetľuje princíp splachovacieho záchodu. A nech je to hoci aj sám odborársky predák s členstvom v SMERe, označujúci nás za likvidátorov sociálneho štátu. Prežijeme to. V pohode.
My sme druhotriedni občania. Nevadí nám to. Sme na to dokonca hrdí.