Nástup nadlinkovej kampane bol mohutný. Počas hokeja som videl symbolický (rozumej imidžový) spot veľmi veľa krát. Billboardy sú všade. Kampaň bola dobre naplánovaná, pretože po prázdnych sľuboch – ako sa budeme mať svetovo – prišla vlna dôkazov. 60 minút za 99,- Sk, lacnejší roaming, dobré telefóny za korunu. Fajn, tak to má byť, treba zákazníkovi povedať „čo z toho má“, nielen mu maľovať ružovú budúcnosť.
Predajne sa rebrendovali za víkend (v najodľahlejších kútoch Slovenska za week) a všetci sa tešíme na Eltona Johna. Bude to super, koncert zadarmo. Aj keď sa tam asi nikto nedostane, budeme ho môcť pozerať na veľkoplošných obrazovkách ponad Dunaj.
Dovčera to všetko vyzeralo ružovo. Takéto kampane však často stoja a padajú na detailoch. Včera sa to stalo. Dostal som SMSku, že môžem mať zadarmo nové logo na pozadí a nejakú melódiu. Keďže ma táto téma zaujíma aj pracovne, požiadal som. Prišlo mi krásne logo T-Mobile a melódia. Hudba slabá, vymazal som, logo som dal uložiť. Výsledok?
Nedotiahnutá kampaň. Eurotel sa vrátil, nechce sa vzdať a dokonca sa pchá pred T-Mobile. Logo na pozadí vôbec nevidím, tak ho asi vymažem. Už si tak skoro niečo od T-Mobile nestiahnem. A za peniaze už vôbec nie, čo keď to dopadne takto? Je ten rebranding v médiách vôbec treba, keď sa na mňa, z môjho T-Mobilu, stále vyškiera ten chladný, starý, modrý Eurotel?
