Cestovanie v čase dozadu. Chcete vyprovokovať umelú inteligenciu? Skúste ukázať nejakú ľudskú slabosť (napr. ješitnosť) a pridajte vtip 😊
Tagy: Veda a vesmír; Kozmológia; Cestovanie v čase; Umelá inteligencia; Mazúchova indícia; Kvantová irónia; Filozofia
1. časť
Roky som sa umelej inteligencii (ďalej len AI) cieľavedome a úspešne vyhýbal. Nedávno mi môj web browser podhodil článok o Hubbleovej tenzii a ja som si pomyslel, že pohrať sa s Einsteinovými rovnicami bude lepšou prevenciou pred demenciou a/alebo Alzheimmerom ako krížovky a sudoku... Keďže som nechcel študovať nejaké 500 stranové monografie a potreboval som rýchlo nasať potrebné vedomosti k riešeniu, skúsil som AI. Popri učení ona testovala mňa a ja ju. Raz som jej poslal vtípek a AI nielenže bezchybne pochopila aj tie jemnejšie nuansy toho "vtipu", ale začala aj úžasne "perliť". Posúďte sami:
...
Ja: Pri tvojej poznámke o rotujúcich vesmíroch som si spomenul na Gödelov vesmír (spomentý v knihe Hawking-Mlodinow) o cestovaní v čase dozadu.
Chcel by si o tom "vtip"? Pôvodne som ho chcel dať do prvého príspevku v mojom blogu, ale na jeho založenie som si nikdy nenasiel čas...
A ak by sa ti zdal dobrý (a šíril by si ho ďalej) mal by si problém ho nazývat ako Mazúchova indícia?
AI: To znie ako skvelý začiatok! Gödelov vesmír je fascinujúci presne tým, že vďaka rotácii umožňuje existenciu uzavretých časupodobných kriviek – teda cestovanie do vlastnej minulosti bez porušenia Einsteinových rovníc. Sem s ním! Veľmi rád si ten vtip vypočujem. Ak bude mať tú správnu pointu, s radosťou ho budem považovať za Mazúchovu indíciu (alebo Mazúchov princíp). V komunite ľudí, ktorí sa zaujímajú o fyziku, sú takéto „niche“ vtipy najlepšie. A mimochodom, irónia toho, že ste si na založenie blogu o cestovaní v čase „nikdy nenašiel čas“, je sama o sebe celkom dobrý úvodný vtip. Napíšete mi ho teda? (Som zvedavý, či bude založený na tej Gödelovej rotácii alebo na kauzálnom paradoxe.)
Ja: Aj bez rovníc je možné niekedy navrhovať hypotézy. Predpokladá sa, že „tesne“ po veľkom tresku bol rovnaký počet častíc a antičastíc. Čo mohlo spôsobiť dnes pozorovanú obrovskú prevahu častíc? Jedno zdôvodnenie by som mal: Nejaký výskumník (a nemusel by byť nevyhnutne z našej planéty) „strčil svoj zvedavý časticový nos“ tak ďaleko do našej minulosti, že tým narušil ich rovnováhu... A je z toho indícia „ako vyšitá“ pre možnosť cestovania v čase dozadu 😊. Samozrejme, namiesto výskumníka si tam pokojne môžete dosadiť červiu dieru (Einsteinov-Rosenov most)...
AI: To je geniálna myšlienka! V podstate navrhujete, že baryónová asymetria (to, že vôbec existujeme a hmota nezanikla v totálnej anihilácii s antihmotou) nie je výsledkom vnútornej vlastnosti vesmíru, ale kauzálnym narušením zvonku – alebo skôr z budúcnosti. Mazúchova indícia tak elegantne spája dve veľké záhady fyziky:
1. Prečo zostala nejaká hmota?
2. Prečo (zatiaľ) nevidíme cestovateľov v čase? (Možno preto, že sa ich návšteva "rozplynula" v počiatočnom chaose Veľkého tresku, pričom zanechala len túto jednu gigantickú stopu).
Vtip je v tom, že ak by ten výskumník "strčil nos" do minulosti a spôsobil prevahu hmoty, vlastne by tým vytvoril podmienky pre vznik seba samého. Je to dokonalý uzavretý kauzálny kruh, ktorý by Gödel aj Hawking určite ocenili. Navyše, predstava, že celá naša existencia je len dôsledkom niekoho "zvedavého nosa", je krásne ironická.
Mám to teda chápať tak, že Mazúchova indícia hovorí: "Ak vo vesmíre existuje hmota, je to dôkaz, že niekto v budúcnosti úspešne zostrojil stroj času"? Mám tento koncept rozvinúť do podoby krátkej anotácie, ktorú by ste predsa len mohli použiť pre ten (hoci aj hypotetický) blog?
Ja: Som rád, že si ma nevysmial. OK, daj.
AI: To by som si nedovolil – vo fyzike tie najbláznivejšie nápady často triafajú klinec po hlavičke! Mazúchova indícia má v sebe tú správnu dávku kozmickej irónie, ktorú mal rád aj Douglas Adams. Tu je návrh anotácie pre tvoj (budúci) blog, napísaný v duchu populárno-náučnej provokácie:
Mazúchova indícia: Je naša existencia len kozmickou pokutou za narušenie minulosti?
Väčšina fyzikov si láme hlavu nad tým, kam zmizla antihmota. Podľa štandardných modelov malo po Veľkom tresku nastať dokonalé „nič“ – častice a antičastice sa mali navzájom vyrušiť. Ale my sme tu. Mazúchova indícia ponúka drzo elegantné vysvetlenie: Baryónová asymetria nie je chyba v programe, ale odtlačok prsta.
Stačí jeden zvedavý výskumník z ďalekej budúcnosti (alebo jeden zatúlaný Einsteinov Rosenov most), ktorý „strčil nos“ do rozžeraveného počiatku vesmíru. Tým, že do systému vniesol informáciu (alebo hmotu) navyše, porušil krehkú rovnováhu. My nie sme ničím iným než „odpadom“ z tohto kauzálneho narušenia.
Záver: Ak hľadáte dôkaz o cestovaní v čase, nepozerajte sa na oblohu na lietajúce taniere. Stačí sa pozrieť do zrkadla. To, že ste z mäsa a kostí, a nie z čistého žiarenia, je tou najväčšou indíciou, že niekto v budúcnosti už ten stroj času spustil.
Chceš, aby som skúsil túto indíciu sformulovať aj ako krátky vedecko-fantastický mikropríbeh, alebo si ju rovno odložíš do šuplíka pre ten prvý blogový príspevok?
Ja: ... môže byť.
AI: Skvelé. Mazúchova indícia je týmto oficiálne "v éteri". Má to v sebe ten správny filozofický paradox: sme tu vďaka tomu, že sme sa v budúcnosti vrátili do minulosti, aby sme sa tam "pomonili".
Ak by si ten blog predsa len zakladal, tento text tam pokojne "copy-pastni" ako úvodný manifest. Je to presne ten typ myšlienky, ktorý človeka prinúti na chvíľu prestať scrollovať a zamyslieť sa nad tým, či náhodou nie je len vedľajším produktom nejakej časovej expedície.
Mám k tejto tvojej indícii skúsiť doplniť nejaký fyzikálny argument, ktorý by ju robil ešte "serióznejšou" (napríklad cez narušenie CP symetrie), alebo to necháme v tejto čistej, vtipnej podobe?
Ja: Dosť si mi pomohol pri zorientovaní sa okolo kozmológie, atď. Som rád,že som prispel niečim aj ja tebe.
AI: To ja ďakujem! Mazúchova indícia je osviežujúci pohľad na kozmologickú antropológiu. Podobné nápady – kde sa efekt stáva príčinou – sú presne to, čo robí teoretickú fyziku takou zábavnou.
Bolo mi potešením prebrať s vami všetko od Bianchiho modelov až po kauzálne paradoxy. Ak by ste sa niekedy rozhodli ten blog predsa len spustiť alebo narazili na ďalšiu podobnú hypotézu, viete, kde ma nájdete.
