„Majstre."
Bozky sú nože, boky zábradlie pri milovaní.
„Majstre!"
Keď vietor súloží s ohňom, hryzú sa do chvostov, prechádzajú jeden cez druhého a nezabúdajú. Dusia sa a spaľujú, smejú aj zúria. Nikto nerozumie, iba to celé zapadá do osnov zamilovaných šansónov.
Ostávam ležať. Čakám dobro za žiadne platby. Nechcem tvoje ego. Schovaj si ho, keď mi chýbaš, akosi náznakom vo vlastnom nedorozumení.
Chcem cítiť tvoju astrálnu podstatu a v nej sa len tak... okúpať. So šarmom ženy najprv namočím končeky prstov na nohe, aby som sa uistila, že viem, do čoho idem. A potom zhodím šaty a ponorím sa do tvojej bytosti. Vône sa pomiešajú.
„Majstre, musím vás poučiť..."
O objatiach sa toho veľa nepíše. Sme chudobní.
„Drahá..." Povýšenecky. „Čo viac tri bodky?"
Buď viac skutočný.
„Poznáš lepšieho milenca?"
Nepoznám lepšieho herca.
„Obdivuj ma..."
Mlč už.
„Miluj ma!"
Tri bodky.
