V tejto chvíli je možné diskutovať o vízii SDKÚ-DS ako o stredo-pravej, širokej, ľudovej, kresťansky a národne orientovanej strane (snáď som nič nezabudol). Obávam sa, že tadiaľto cesta nevedie.
Zjednocovanie stredo-pravice tu už bolo. A bolo to v podaní SDKÚ-DS. Začalo to rozšírením oblasti záujmu z pravicového voliča aj na stredového. SDKÚ-DS už nebola pravicová ale stredo-pravicová. Vytváranie širokej ľudovej ponuky pokračovalo slabším ťahom v pravicových témach, čím vznikol priestor pre rodiacu sa SaS. Výsledok zjednocovania už poznáme. V parlamente je 5(!) stredo-pravých strán (presnejšie strán, ktoré volili voliči pravice) s podporou v rozpätí 6-9%. Koncepcia zjednocovania zlyhala a bolo by lepšie na ňu zabudnúť.
Okrem historickej skúsenosti treba zvážiť aj výsledok volieb. Ak strana stratí viac ako polovicu svojich voličov a dosiahne mizerný výsledok, nemala by sa snažiť zjednocovať ale naopak, mala by sa venovať svojmu politickému „core biznisu". Povedané inak, SDKÚ-DS by sa nemala zameriavať na všetkých voličov.
Som presvedčený o tom, že Slovensko potrebuje modernú, občiansku, pravicovú stranu.
Nie občiansku v tom zmysle, že pár dní pred voľbami sa niekoľko občanov sústredí okolo televíznej superstar a zakandidujú si. A nie pravicovú v tom zmysle, že sa stretne 300 pravičiarov a raz za čas sa medzi nimi odhalí čistý marxista.
SDKÚ-DS je strana s tradíciou, zmysluplným programom, výsledkami v regiónoch a širokou členskou základňou. No, to posledne menované si tiež zaslúži istú revíziu.
Zmeny vo vedení nestačia. Potrebné je sformulovať jasnú pravicovú ponuku a vo vnútri strany odstrániť niektoré deformácie.
P.S.: čo je to vlastne tá stredo-pravica?
