Nie je to tak dávno, učila som na strednej škole v blízkosti Banskej Bystrice. Na škole sa realizoval projekt z európskych fondov, ktorý nám priniesol niekoľko interaktívnych tabúľ, vybavenie tried, notebooky pre učiteľov, školenia a učiteľské kredity.
S projektom boli problémy už na začiatku a predĺžil sa na viacej rokov. Nakoniec sme v rýchlosti podpisovali množstvo prezenčných listín zo školení, na ktorých sme nikdy neboli.
Projekt zmenil atmosféru na škole. Niektorí kolegovia odmietli účasť aj na tých pár školeniach a dokonca aj na výslednom prezentovaní vlastných projektov, ktoré boli podkladom pre udelenie učiteľských kreditov. Vedeli, že ich aj tak dostanú a aj dostali. Riaditeľ školy zachraňoval čo sa dalo a zdalo sa, že na konci projektu si vydýchli aj tí kolegovia, ktorí situáciu zneužívali na osobné výhody.
Približne o rok riaditeľ oznámil, že škola začína s ďalším veľkým projektom. Išlo o komplexnú rekonštrukciu budovy školy.
V tom čase škola zápasila o udržanie si žiakov a budova školy bola z veľkej časti prázdna. Kvôli vytvoreniu tried sa prehovárali žiaci na zapísanie sa do prvého ročníka a prípadne následné odstúpenie tesne pred začiatkom školského roka. Tak sa mohla vytvoriť trieda s predpísaným počtom žiakov, aj keď reálne sa vytvárali triedy s menej ako minimálnymi počtami žiakov. Niektorí z nich prepadli, niektorí vymenili odbor a začínali opäť od prvého ročníka. Takéto praktiky neboli tajomstvom a žiaci mohli vydierať učiteľov aj vedenie školy. Aj v mestečku to určite vedel takmer každý.
Aké posolstvo škola vysielala a k čomu vychovávala? Nielen väčšina učiteľov, ale aj mnohí študenti si túto hrôzu a beznádej uvedomovali. Ale ak žijete v malom meste, udržanie si práce a dobrých vzťahov stojí nadovšetko. Podvádzanie štátu sa stalo prirodzenejšie ako za socializmu a to v čase, keď vláda už ponúkala aj finančnú odmenu za oznámenie podvodov pri čerpaní eurofondov. Nemyslím si, že niekto okrem mňa nad tým vážne uvažoval. Naopak, pribúdali aj iné podvody. Napríklad s dodržaním štátom predpísaných podmienok na usporiadanie lyžiarskeho výcviku. A opäť, študenti o tom vedeli.
Keď riaditeľ oznámil pripravovanú rekonštrukciu budovy školy, zborovňa zmeravela. Zostala som hľadieť do prázdna a mysľou mi prebehlo, že sa to dalo čakať. Riaditeľ pokračoval tichšie ako inokedy a rozprával, že pôjde o rekonštrukciu za temer milión Euro. Nakoniec povedal aj to, že nám aspoň pomôžu nájsť žiakov, pretože škola by mala fungovať aspoň dva roky po skončení realizácie projektu.
Bol čas volieb do samosprávnych krajov a ja som ešte dúfala, že nový predseda zastaví pripravovaný projekt, ale nestalo sa.
Súdite? Samozrejme, treba odsúdiť všetkých, ktorí vedeli, čo sa robí a nič s tým neurobili, vrátane mňa. Ale skúste prijať zodpovednosť za temer isté zatvorenie školy, nepochopenie a nenávisť okolia. Pretože akú alternatívu mali zamestnanci školy a študenti v malom upadajúcom mestečku?
Túto vojnu prehrávame. Avšak bojové pole treba presunúť tam, kde sú alternatívy, alebo vytvoriť možnosti na slušné prežitie aj tam, kde dnes bieda a poníženie ničí ľudskú dôstojnosť. Pretože nedostatočné konkurenčné prostredie a trh práce produkuje celú škálu podvodov a pokračuje v sociálnych problémoch. A to v štáte, kde hlavné mesto už dlhodobo patrí medzi top najbohatšie regióny EÚ.
Nová vláda radšej zvolila centralizované riadenie eurofondov, ktoré však nerozvíja demokratické prostredie a preto nevytvára udržateľný pokrok. Ak však využije financie na zníženie regionálnych rozdielov, môže urobiť veľkú vec.
