ľudia už spia, myslím normálni
ale ja mám rád túto atmosféru
pokoja
keď mi mesiac spieva nad hlavou
všetko je nejaké pomalšie
blíži sa to k zastaveniu
času
nad hlavou mám milión galaxií
prebehla mi biela mačka
cez cestu
neviem, čo to znamená
som zmätený
z tmy sa valí opilec
padá na kolená
zložil ho na zem
alkohol jeho priateľ
na panelákoch umelé svetlá
a na oblohe milión hviezd
a ešte jedna
ktorá padá ako ten opilec
až na našu zem
až do mojej mysle
ako dievčatá, ktoré stretávam
neželám si nič
len pokračovanie tohto okamihmy
hlušného ticha
žiadna hviezda už nepadá
padajú len moje slzy na chodník
smerujúci do cintorína
mojich myšlienok
pomaly padá aj noc
počúvam štekot psa
spoza brány
vysokej zamknutej brány
aj ja mám chuť si zaštekať
ale nechcem budiť slušných ľudí
zatvorených za stenami
svojich bytov
počúvam ten štekot
a uvedomujem si
že v podstate som na tom rovnako
ako ten brechajúci pes
