Podarilo sa. Pred katedrálou v Reykjavíku na nás zapískal kňaz v kapucínskom rúchu s ružovou okrúhlou čiapočkou na hlave. Bol to biskup Dávid Tencer.
Na Island priletel lietadlom. Foto Marek Farkaš
Keď na otázku ako sa sem dostal, odpovedá: “Lietadlom.”, už tuším, že to nebude formálne stretnutie. Pán Tencer pochádza z Novej Bane ako každý poriadny človek. Hovorí, že ďalší katolícky kostol je v 450 km vzdialenom Höfne.
Biskup Dávid Tencer, Foto Marek Farkaš
Zrubový kostol, veľký dar od farníkov z Hriňovej, sa staval na východe Islandu. Kapucíni ho poskladali na Poľane a potom ho poslali v kontajneri na ostrov.
Na otázku, koľko je na Islande s vyše tristotisíc obyvateľmi katolíkov, povie číslo 13500. A rozpráva ďalej. Je tu množstvo malých kostolíkov, ale všetky sú luteránske. Nie protestanské, lebo Islanďania proti ničomu neprotestujú. Kostoly tu nestavala cirkev. To gazdovia si pokladali za kresťanskú povinnosť postaviť kostol na svojej farme. Okrem ovčiarne a stajne postavili aj kostol a cintorín. Kto sa na farme narodil, aj keď žil v zahraničí je pochovaný doma. V nedeľu do kostola nechodí ani pán farár. Kostol sa používa hlavne pri krste, sobáši a najdôležitejšia je birmovka. Vtedy sa zíde celý rod. Príbuzenské vzťahy sú presne evidované. V knihe Islanďanov si takmer každý môže pozrieť svoj rodokmeň až k pätnástim rodinám, ktoré osídlili Island. Rodostrom nesiaha len do 17. storočia ako u nás ale do 10. storočia.
Pochádza z Novej Bane, ako každý poriadny človek. Foto Marek Farkaš
Island je jedinou krajinou na svete, kde prví obyvatelia boli kresťania. Všade inde to boli pohania. Ešte pred Vikingami tu totiž boli írski a škótski mnísi. Vikingovia si ich podmanili. Preto rozoznávame dve genetické línie. Islanďania vedia medzi sebou rozlíšiť, koho predkovia boli bieli vysokí Vikingovia a koho ryšaví otroci. Prípadne ukradnuté Írčanky.
Napriek tomu, že sme v Reykjavíku v júli, uprostred leta, trošku sa ochladilo, tak vchádzame do kostola a počúvame pútavý výklad nášho hostiteľa.
Koho panstvo toho náboženstvo.
Keď boli Islanďania pod nadvládou Dánov, stali sa luteránmi. Dánsky kráľ nariadil zabiť biskupov. Deň smrti biskupa Jóna Arasona, ktorého sťali v Skálholte je národný deň. Bol popravený so svojimi dvoma synmi. Ďalšieho biskupa, chceli súdiť v Dánsku, ale cestu neprežil.
Pozastavíme sa nad biskupovými synmi a prichádza vysvetlenie. Celibát na Island nedorazil. Oficiálne bol uzákonený v roku 1400 ale cestou na ostrov sa posunul jeho význam. Islandský kňaz mal právo prijať sviatosť kňažstva a preto nesmel prijať sviatosť manželstva. Mal teda ženu. Hovorilo sa jej Húsfreja – bohyňu domu. Kňazova moc siahala len po prah ich domu.
Neformálne stretnutie Foto Marek Farkaš
Svoje osobitosti má aj islandská luteránska omša. Je mimoriadne podobná latinskej omši. Zachováva katolícky rítus. V každom luteránskom kostole nájdete obrazy svätých, hlavne Pannu Máriu.
Železo to istí
Keď postavili katedrálu, vyzeralo to, že je príliš veľká. Ale podarilo sa ju naplniť veriacimi, teší sa biskup. V nedeľu býva deväť svätých omší a v piatich rečiach.
Po vysviacke kostola v roku 1929, zobral miestny biskup kardinála na koňoch navštíviť gejzír. Ale medzitým v Reykjavíku bolo zemetrasenie o sile 6 stupňov Richterovej stupnice. Všetko popadalo. Biskup s kardinálom sa s obavami vracali do mesta. Okrem katedrály, školy a nemocnice všetko padlo. Projektant konštatoval: “Určite aj Pán Boh, pravdaže, ale z druhej strany, ja viem koľko železa som tam dal.“
Čas pokročil, musíme sa rozlúčiť. Táto srdečná návšteva nám zostáva v srdci počas celého pobytu na Islande.
