Moje fakty a úvahy o prostitúcii (3)

Klubová ( podniková) prostitúcia

Takzvané „vykričané domy“. Nebudem tu opisovať ako ich spoznať, či niečo podobné, to je každému jasné. Skôr sa zameriam na ich prevádzkovanie. Záleží na tom, v akom štáte sa nachádzame, lebo všade je to iné. Spomeniem tu Španielsko a Slovensko.

V Španielsku je prostitúcia legálna, ale baby sú tam zväčša ilegálne. Preto sú tam niektoré nevestince vedené ako hotely a dievčatá ako turistky. Avšak každému je jasné, že o žiadne hotely sa nejedná. Existujú rôzne úrovne, od tých najspodnejších, až po super luxusné. V luxusných pracuje naraz aj 1200 dievčat a sú označené iba náramkami s čipom, aby bolo možné kontrolovať, koľko ktorá zarobila.

V takýchto kluboch nemáte meno, ani vek, iba nejaké výrobné číslo. Odvádzate každodenne určitú sumu peňazí klubu, tzv. kasu, či zarobíte alebo nie. V kase máte zahrnuté raňajky a večeru, miesto na pracovanie, ubytovanie v klube ( ak nebývate vo svojom byte), tri až päť alkoholických drinkov, lekárske a gynekologické vyšetrenie raz do mesiaca, kondómy, lubrikanty a iné náležitosti potrebné k vašej práci.

Extra pracovníčkou v takýchto kluboch je „Mamy“, teda osoba, ktorá ma na starosť upratať izbu, po odchode klienta a pripraviť ju na príchod nového.

V nižších kategóriách kapacita pracujúcich dievčat neprevyšuje počet sto kusov. Niekde ich je len tridsať, niekde päťdesiat a inde iba desať. Tu sa kasa platí všelijako, záleží od toho, ako sa dievča dohodne s majiteľom klubu. Ak si verí, že bude dosť klientov a zarobí, tak sa väčšinou stanoví fixná kasa, ako v prípade luxusných podnikov. Všetko ostatné navyše, čo dievča zarobí si ponecháva. Ak nezarobí nič, kasu musí zaplatiť aj tak. Ďalším variantom je 50 na 50. To znamená, že klubu odvedie polovicu so svojich zárobkov, lenže ak nič nezarobí, nič neplatí. Ešte sú aj iné percentuálne možnosti, napríklad 20% alebo 30% zo zárobkov. V prípade, že nič nezarobia, musia čosi zaplatiť aj tak.

Podniky sú kontrolované štátom, no majiteľ klubu vie vždy dopredu dátum kontroly a vtedy sa na chvíľu zbaví neželaných aspektov. Dievčatá, ktoré sú tam ilegálne, bez pasu alebo nemajú v poriadku lekárske kontroly, dostanú na ten deň voľno, zbavia sa drog, pančovaného alkoholu a v niektorých prípadoch pridajú mastný úplatok, aby všetko dobre skončilo.

O Slovensku môžem napísať, iba to, ako to bolo za mojej éry, čo je pekných zopár rokov dozadu. Momentálny stav nepoznám aj keď neverím, že by sa nejako drasticky zmenil. V tzv. „masážnych salónoch“, to vôbec nie je med lízať. Vo všeobecnosti je to veľmi traumatizujúci zážitok pre dievčatá, najmä narkomanky, ktoré musia tajiť, že nimi sú, aby ich vôbec zamestnali. Najprv sa totálne znemožníte tancom pri tyči, za poriadneho osvetlenia, kde vidno všetky vaše nedostatky ako celulitída, rany a modriny po vpichoch, pot a iné super „sexy“ veci. Klienti vôbec neocenia, čo ste im práve predviedli a iba sa tam ožerú a potom niektorý z nich sa dokope na izbu. No nie vždy. Takže toto absolvujete niekoľko krát za noc a ešte nič ste nezarobili. Ak sa vám aj čosi podarí zarobiť, tak odvádzate podniku 60% z vášho zárobku a 40% si ponechávate. Čo je pri všetkej úcte, viac ako nespravodlivé, lebo je to veľa práce a málo peňazí. Hlavne, že dostanú zaplatené taxikári, ktorí dovezú totálne nepoužiteľného klienta do podniku. Ani jedna baba s ním nezarobí, ale taxikár si odviezol mastnú províziu, síce neviem z čoho, ale dobre tak. Ich šikovnosť.

Pouličná prostitúcia

Tento typ prostitúcie sa tiež rôzni, čo sa krajín týka. Na Slovensku je v „sivej zóne“. Nie je ani povolená, ani zakázaná. To v praxi presne znamená, že vás policajti nemôžu kontrolovať, len preto, že stojíte na ulici, o čom nie sú daní policajti asi informovaní. Pretože som sa veľakrát ocitla na stanici, práve kvôli tomu, že som na tej ulici stála.

Pouličná prostitúcia nemá v zásade žiadne pravidlá, iba tie na ktorých sa dohodnete s klientom, pred vstupom do auta. Čo vám ešte v žiadnom prípade nezaručuje, že dohoda bude splnená. Sexuálne akty sa vykonávajú, buď priamo vo vozidle alebo na hodinových hoteloch, alebo iných priestranstvách, ak je klient chodec. Tento typ prostitúcie vyhovuje najmä narkomankám, lebo šetrí čas, neobmedzuje vás pracovná doba a môžete si skočiť dílerovi kedy chcete a kedy máte k dispozícií peniaze. Platí sa rovno na ruku, čo je veľmi výhodné.

V poslednom čase tomuto typu začali holdovať aj ne-narkomanky, čo zas nebolo také výhodné pre nás ostatné. Nezničenému, mladému „mäsku“ sa dá len ťažko konkurovať.

Chlapská homosexuálna pouličná prostitúcia sa obmedzila iba na jednu ulicu. Vykonávajú ju zväčša heterosexuálni chlapci, závislí na drogách. Spomedzi všetkých som poznala iba jedného bisexuála, ktorý sa venoval tejto práci. Klientelu tvoria väčšinou postarší rakúski občania mužského pohlavia. Chlapskí pouliční prostitúti sú lepšie platení, než dievčatá. Asi sú viac docenení, čo sa ani nečudujem, lebo keď ma raz priťahujú dievčatá, tak obslúžiť starého deda, mi príde zaťažko.

V Španielsku je prostitúcia legálna a podľa toho to tam aj vyzerá. Väčšinou všetci, ktorí prostituujú, sú pokope vedľa seba. Dievčatá, homosexuáli, transsexuáli aj heterosexuáli. Je to silná konkurencia a preto to tak dobre ide. Kde je veľa prostitútok a prostitútov, je aj veľa klientov. A tak vás nemôže prekvapiť otázka zo strany klientov, či ste dievča alebo chlapec, lebo tam robia transsexuáli, kde je naozaj na prvý pohľad ťažko určiť pohlavie. Čo sa zdá byť dievčaťom, tak v skutočnosti vôbec nemusí byť, lebo má silikónové prsia ale v gatiach salámu.

V Rakúsku, pokiaľ máte povolenie a potvrdenie, že ste zdravá, sa šľape ľahko. Ak ho nemáte a šľapete na čierno, tak sa máte čo obháňať. Policajti sa tam prichádzajú ako potencionálni klienti a tak sa veľmi často stane, že vás čapnú. Po prvé razy dostanete pokuty a keď ich nezaplatíte, tak na ďalší raz si pôjdete posedieť na zopár mesiacov. Ale ak ich platíte, tak takto môžete pokračovať do aleluja.

Agentúrna prostitúcia

Aj dámska aj pánska je vedená na úrovni profesionálnych spoločníčok a spoločníkov. Od pracovníkov sa vyžaduje, aby sa vedeli správať za každých okolností a uspokojiť sexuálne túžby klientov a klientiek. Tento typ prostitúcie je veľmi dobre platený, no chlapská je ešte asi o trojnásobok drahšia. Klienti a klientky si vyberajú na základe katalógu s fotkami, po čom nasleduje osobné stretnutie a všetky dohody uzatvára buď majiteľ agentúry, alebo prevádzkar, nikdy nie sám spoločník alebo spoločníčka.

Vitríny

Známe z Amsterdamu. Princíp práce vo vitríne je veľmi jednoduchý. Je to vlastne izba s výkladom, ktorý sa oddeľuje závesom. Zatiahnutý záves znamená, že slečna je obsadená, čiže „vo výkone“. Dievčatá si do výkladu obliekajú všeličo, aby zaujali práve oni. Svadobné šaty, všelijaké kostýmy, alebo iba spodnú bielizeň. Klienti aj dievčatá sú zvyknutí na rýchly spôsob práce. Prídu, zaplatia, nerobia problémy, nevymýšľajú, neprotestujú, odbavia si svoje a odídu. Za niečo „extra“ ako je chytenie za koleno alebo prsník, si musia aj extra zaplatiť. Možno sa to k dnešnému dňu pomenilo, no keď som tam bola ja, pracovalo to na tomto princípe.

Ďalej poznáme eskort, priváty a inzeráty, ktoré hádam ani netreba vysvetľovať. Ešte je mnoho typov prostitúcie, ktoré nie sú u nás až tak rozšírené. Ako napríklad partnerská prostitúcia, kde jeden z partnerov predáva toho druhého, či už ide o ženu alebo chlapa, manželku alebo manžela. Alebo detská prostitúcia, s ktorou nemám až také skúsenosti.
Ešte spomeniem nútenú prostitúciu a sexuálne otroctvo, ktorým som si prešla aj ja a opisujem ich v týchto článkoch (Smutná raj 3 - 7).
Pôvodne som chcela tých článkov napísať viac, ale mnohým ľudom to nerobí dobre na psychiku a tak som sa rozhodla, že tento bude posledný, čo sa týka prostitúcie. Aspoň zatiaľ.