Hont známy Neznámy. Takto by sa dal charakterizovať jeden z tých regiónov Slovenska, kde stále chýba diaľničné spojenie - a keby tu bolo diaľnica zo západu na východ (inak najjednoduchšie vybudovateľná, keďže by išla po nížine), Hont by sa mohol stať akýmsi druhým Liptovom. No, keďže tu nič také nie je, Hont je nechaný napospas napriek svojim prírodným krásam. Neľahký život miestneho obyvateľstva, nulová turistická infraštruktúra, vysoká miera marginalizovaného obyvateľstva - jednoducho Hont. Hont plný prírodných krás, kde minerálne pramene tryskocú neuveriteľnou silou, jeden z najslnečnejších regiónov Slovenska a predsa spiaci ako Šípková Ruženka a čakajúci na svojho princa.
Za nevýraznou maličkou obcou Hontianske Tesáre sa v malebných okolitých horách - ktoré sedimentáciou vytvorilo more ukrývajú neuveriteľné prírodné útvary i človekom vytvorené skalné úkryty. Pre ľudí neobĺubujúcich dlhú turistiku, no vyhľadávajúcich poriadnu dávku adrenalínu je toto čarovné miesto priam stvorené. Malou prechádzkou po otvorenej lúke sa dostanete k lesíku, kde vás už smerovníky navedú na miestnymi nazývané Osemdierky, Dvojdierky alebo Jednodierky. Zaujímavé pomenovanie. Pomenovanie pochádza z jednoduchého súčtu skalných dier umelo vytvorených človekom. Už Andrej Kmeť ich objavil, no netušil na čo mohli slúžiť. Domnievame sa, že mohli slúžiť na úkryt miestnych pred Turkami. Keďže sa nachádzajú máličko nad úrovňou terénu a cesta ku nim je udržiavaná a opravovaná len sporadicky, pričom aj tú opravenú časť zošúchali "zadnice" zvedavcov vydriapať sa pár metrov nad úroveň terénu vyžaduje nie malú dávku adrenalínu. Cestou nadol si rozhodne "nakvapkáte" túto dávku väčšiu. No, keď sa ku nim už vyšplháte zistíte, že dávnejšie bola táto atrakcia udržiavanejšia - o čom svedčia reťaze pribité na skale, ktoré vám výrazne uľahčia pohyb v pomerne strmom teréne.
Keď ste už vo vnútri, nestačíte sa diviť krásnej súčasnej sgrafitovej výzdobe. Keďže tuf, v ktorom sú tieto otvory vyhĺbené je dodnes veľmi mäkký, aj súčasní návštevníci týchto obydlí chcú zanechať svoju stopu pre ďalšie generácie. A keďže tu absentujú akékoľvek kvalitné tabule s popisom (tie zalaminované listy pribité na stromoch za ne nepočítam) návštevníci si zrejme ani neuvedomia aké skvosty majú pred sebou.
Keď od Osemdierky postúpite ďalej do lesa po vyšlapanom chodníku po chvílke dorazíte do kaňonu, ktorý Vám vyrazí dych. Tam na vlastné oči môžete zhliadnuť, čo dokáže voda. Ako sa morské sedimenty ukladali tisícročia a ako ich miestny potok odhalil. Škoda, že absentuje akákoľvek tabuľa s odborným popisom, ale aj to, čo uvidíte na vlastné oči vás posadí na zadok.
A potom sa vrátite na rázcestie a vydáte sa smerom k Dvojdierke a Jednodierke. Pri Dvojdierke je pristavený rebrík, takže tam až taký veľký adrenalín odpadá, no k Jednodierke sa dostanete až keď sa vyšplháte po lane, ktoré dáky "dobrák" uviazal o kmeň nie veľmi objemného stromu. Ak ho silnejší jedinec alebo príroda vyvalí, na Jednodierku sa budeme pozerať len zdola. V hornej časti sú síce reťaže, ale strmý skalný terén neumožní ani veveričke sa bez problémov vyšplhať do potrebnej výšky.
Ak nespadnete určite sa domov vrátite s úžasným pocitom neprekonateľného Borca. Túto krásu odporúčam vidieť.
