Na túto otázku nie je krátka odpoveď, tuším ani krátky článok. V hlave sa mi vynorili začiatky môjho súčastného vzťahu, ktorý začal pred 12 rokmi. Moja dcéra mala vtedy 6 rokov, akurát začala chodiť do školy. Jej tatino býva v Prahe a chodil pre ňu každý druhý víkend. Hovorili spolu takmer každý deň, dokonca si robili úlohy cez skype, ale fyzicky bola so mnou v Bratislave. Samozrejme som po čase túžila po partnerovi, niekom, kto so mnou bude zdieľať slasti i strasti života. Ako a kde som sa mohla zoznámiť a rozvíjať vzťah?
Kým odpoviem, poďme sa pozrieť, koľko je na Slovensku jednorodičov a prečo je pre nich ťažké sa zoznámiť. Čísla sú rôzne – podľa posledného sčítania obyvateľstva je na Slovensku viac ako 300 000 jednorodičových domácností. To znamená tých, ktorí sa o deti starajú sami, bez druhého rodiča. Celkom vysoké číslo, že? Podľa štatistík je až 87% z nich žien, preto sa budem trochu viac v tomto článku obracať na ne. Ale samozrejme to platí aj pre otcov.
Rodič, ktorý sa o deti stará sám to má náročné. Nie len, že musí deti a seba uživiť – zabezpečiť im bývanie, jedlo, oblečenie, potreby do školy. Zároveň je jediný, ktorý sa o ne stará – od domácich úloh až po odovzdávanie hodnôt. Nehovoriac o tom, že rodič má stále kdesi v pozadí pocit viny, že jeho dieťa nežije v úplnej domácnosti. Z vlastnej skúsenosti je človek večer rád, že padne do postele a spí. Kde zobrať čas a energiu ešte sa zoznamovať?
Predtým, ako vôbec začnete premýšľať o novom vzťahu, odporúčam urobiť si takú „inventúru“ sám so sebou. Mám pre vás 3 otázky. Môžu byť naozaj ťažké, ale je dôležité si ich položiť a zamyslieť sa, či ste pripravení na ďalší vzťah.
1. Som vysporiadaná s rozvodom / rozchodom? Rozumiem tomu, prečo vzťah skončil a čo som sa naučila? Ak ešte stále riešim, čo sa pokazilo v minulosti, bude pre mňa ťažké sústrediť sa na budovanie nového vzťahu. Máte za sebou obdobie smútku, popierania (to sa určite spraví), hnevu na seba alebo expartnera (ako mi to mohol urobiť?), depresiu (už nikdy svet nebude v poriadku)? Jedným zo znakov vysporiadania s minulosťou je akceptácia reality. Ste rozvedení, možno má ten druhý už nového partnera. Je to fakt a vy už neriešite, či sa k sebe vrátite alebo nie. Namiesto skúmania, koho to bola chyba a čo ste mohli urobiť lepšie sa sústredíte na budúcnosť.
2. Dokážem si aspoň občas dopriať niečo pre seba? Napríklad raz týždenne hodinu jogy alebo vaňu s bublinkami? Dať výčitky svedomia a pocity viny stranou a spomenúť si kto som a aké sú moje potreby, čo ma baví? Mimo funkcie mamy, kuchárky, živiteľky rodiny, učiteľky a zdravotnej sestry. Je to ako princíp kyslíkovej masky v lietadle. Najprv sebe a potom deťom. Ak sa ja zadusím, už sa o deti postarať nedokážem. Aj keď sa to zdá nemožné, skúste to. Deti ocenia vyrovnaného rodiča a vy budete vyžarovať viac pohody.
3. Prečo hľadám vzťah? Čo ma k tomu motivuje? Veľmi dobre si pamätám na pocit, že som na všetko sama. Hlavne po náročnom dni v práci, dvoch hodinách učenia sa s mojou dcérou, uvarení večere a k tomu sa pokazil odtok. Kráľovstvo za niekoho, kto bude povinnosti zdieľať so mnou! Teraz si predstavte, že ste na tej druhej strane – chceli by ste začať vzťah s niekým, kto sa už nevie dočkať prehodiť na vás polovicu povinností? Nehovoriac o tom, že človek má tendenciu akceptovať kohokoľvek, kto obrazne umyje riad, hoci vlastne inak k sebe veľmi nepasujete.
Chcete s niekým zdieľať radosti i starosti, investovať energiu do partnerského vzťahu a budovať niečo spoločné? Potom smelo do toho!
Inventúra je za nami a sme pripravení na nový vzťah. A teraz dá druhá časť: kedy, kde a ako sa zoznámiť?
Ako si na randenie mám nájsť čas?
Rodičia, kde je druhý rodič aspoň do nejakej miery zapojený do života detí to majú trochu jednoduchšie. Či už je to týždeň alebo len každý druhý víkend. Treba k tomu trochu plánovania, ale ide to.
V prípade, že ste naozaj na deti sám alebo sama, skúste sa zamyslieť, kto by občas vedel pomôcť. Rodina, kamaráti, kolegovia, babysitter? Tu vám pravdepodobne zablikal ten pocit viny – to mám deti odložiť, aby som si mohla (mohol) niekam vyraziť? Áno, máte, aj keď ten pocit viny tam stále bliká. Ja som napríklad mala skvelú susedku, s ktorou sme si navzájom strážili deti a ony sa nevedely dočkať, kedy už zase niekam vyrazíme.
Uvedomenie si, že máme málo času nám pomôže sústrediť sa na také stretnutia a aktivity, ktorú majú potenciál. Ak mi je napríklad niekto vyložene nesympatický, slušne rande ukončím a idem domov. Alebo ak niekto neustále prekladá stretnutia, chodí neskoro – na to nemám čas.
Kde sa môžem zoznámiť?
Jednoduchá odpoveď je kdekoľvek. V práci, na pieskovisku, v banke, cez kamarátov, v bare, knižnici, pri športe, na singles party, v MHD, pri venčení psa. Že ste nikoho nestretli? A pozerali ste sa? My rodičia máme tendenciu sústrediť sa na rýchle dokončenie práce, potom letím pre dcéru do školy, úlohy, krúžky, zase domov. Ani si nestihnem všimnúť, kto tam vlastne bol. Skúste len také malé cvičenie – na chvíľu sa zastaviť a zistiť, kto tam je nadviazať očný kontakt. Alebo ak sa pravidelne stretávate na krúžkoch, kurzoch – začnite rozhovor a uvidíte, ako to pôjde.
A samozrejme je tu aj online svet – sociálne siete, zoznamky. V mojom okolí i medzi mojimi klientami je kopec párov, ktorí sa zoznámili online. Dnes je to už úplne bežné. A najlepšie na tom je, že nemusíte ani vyjsť z domu alebo sa prezliecť z teplákov. Na internete je kopec článkov, ktoré radia, ako napísať dobrý profil na zoznamke.
Ak viete anglicky, vrele odporúčam sledovať tohto pána https://matthewhussey.com/
Na ako a kedy do toho zapojiť deti sa pozrieme v separátnom článku.
