Je piatok popoludní, hladina Dunaja sa zdvíha a sad Janka Kráľa zažíva inváziu digitálnych fixfocus kompaktov. Turisti, dedki, babkovia, ich vnúčence, či iné rodinky a páriky vzrušene korzujú po nábreží a zbierajú pixely. Priam zilióny pixelov! Mútna, decentne vyliata rieka, dáva odrazu vzniknúť gigabajtom obrázkov: tu zaliata lavička, opodiaľ kačička, tam zachytené brvná. Všeobecné pozdviženie.
Ešte pred tým sa však v parku stretnem s entitami ea, Mx a 96. Sme tiež zberači pixelov i svetla ako takého. A úplne prirodzene? Alebo hravosťou prídeme k tomu, že ktosi priloží k hľadáčiku stredoformátovej Yashici digitál? Ktožehovie. Tešíme sa ako malé deti. Je to úprimná radosť z farieb a tvarov. Nedokonalosť takéhoto zobrazovania je utešujúca nedokonalosť, evokuje princíp spomienok. Nezodpovedne sa prestupujúce chuchvalce obrazov z podvedomia. Ako oblaky.
Ak sa nebodaj chceme vyžívať v škatuľkovaní, je možné označiť túto metódu za prienik lomografie a pinhole - camery obscury. Je to umenie? Horkýže umenie, len radosť z vlastností staručkého objektívu. Stredoformátové aparáty sú totiž známe nádhernou hĺbkou ostrosti. Starý, ale nanajvýš fotogenický most. Atmosféra! A tá vinetácia!
foto: Mx
ea vraví: je to hľadáčikografia.
Pekný názov, ale niečo tomu chýba, reagujem. Čo takto vykorisťovanie archaického hardvéru?
Alebo fotografická gerontofília: ako sa digitál pchá do niekoľko dekád starého hľadáčika.
A nakoniec produkt mojej obľúbenej činnosti: tvorba obalov na neexistujúce nahrávky. Dnes to je album Márie Bundovej s rakúskymi noisovým producentom Pita s názvom Disarmed. Odporúčam! Rakúsky digital-noise a slovenská superstar, ohromujúca kombinácia!
