peter meluš
Na čo je dobrá Bratislava?
Až káva, popoludní po prechádzke, ma inšpiruje k zrozumiteľnej formulácii názoru na Bratislavu.
sa nevie vmästiť do akože Zoznam autorových rubrík: Intímne futurologické snemy, Súčasnosť, tech & net, Súkromné, Fabuland, Bytie na Ostrovoch, remixes
Až káva, popoludní po prechádzke, ma inšpiruje k zrozumiteľnej formulácii názoru na Bratislavu.
Ponoril som sa do urputných a naliehavých povinností. Ak aj v týchto dňoch píšem, tak len príliš intímne črty a rohy súvislostí. Texty, ktoré dozrievajú. Možno by som mohol aspoň slovíčkom zabŕdnuť do vízie katastrofy na Prístavnom moste, vyjadriť sa k dvom ženám v bielych čižmičkách s vyhrnutými nosíkmi, ba i načrtnúť rozhorčenie nad eko-chrapúňmi premávajúcimi sa po lesoch na motokrosových motorkách, ale nie som si istý, že na čo. Namiesto siahodlhých konštrukcií do priestoru pod hyperlinkovým odkazom „pokračovanie článku“ radšej zavesím obrázky. A neviem prečo, no mám pocit, že toto je predposledný blog.
Je nádherné svetlo, mraky sú obrovské kopy, Dunaj sa vylieva z brehov. Mária Bundová vydáva album s rakúskym producentom hluku. A staručké prístroje obcujú s novými technológiami.
Zomrel Stanislaw Lem. Patrí medzi veľmajstrov sci-fi a to bol toť východoeurópan. Či Slovan. Akokoľvek, veľký rešpekt starému pánovi, ktorý nás včera vo veku 84 rokov opustil! Na jeho pamiatku som z externého hard disku vylovil zo zálohy môjho starého počítača asi šesť rokov starú recenziu na vymyslenú knihu, ktorá sa volá 6+1 nejlepších skoků z obžné dráhy, a okrem html tagov ju sem v nepozmenenom tvare ako svojský prejav vďaky a úcty vešiam. Ťuťkovské dženkuju.
Onedlho bude naša práca hotová. Všetci štyria, ktorí sme boli vtedy spolu v dolinke za Čiernym Balogom, onedlho dokončíme zanechávanie stôp v svetovej sieti. Zanechávanie odkazov pre tých, ktorí budú o niekoľko desaťročí skúmať minulosť. Veď vy viete, kto ste. Aj keď ešte len budete.
Lo-fi výrezy. Slovenské kultúrne konštatovania, so šírkou päťsto tridsať pixelov. So zásadnou otázkou nakoniec.
Mladá žena začne vyšívať dom, lúku, v popredí tri kvety, pri dome strom. Stihne všetko belasé, no potom sa vydá. O šesťdesiattri rokov manžel zomrie.
Nultý priestor, multifunkčné nekomerčné centrum súčasnej kultúry, v utorok 17. januára oslávil narodeniny, po štyristo akciách a dvoch rokoch fungovania.
Rozhodnem sa cestovať v naj travel-friendly dni roka - 30. decembra. Rýchlik Bratislava - Poprad, meškanie približne tri hodiny, komplet cesta asi jedenásť. Nikto z priateľov na telefóne neverí, že do Tatier aj prídem. A hoci je piatok, vlak sa nadychuje k zívu prázdnotou. Stroj sa hýbe tlmene, zakríknuto. Netuším, ako vyzerá situácia pred nami, ako ďaleko sa vôbec dostaneme. Za oknom chuchvalce snehu, záclona biela nepriehľadná, je čas spomínať na Vianoce.
Adresujem druhú osobu jednotného čísla, hoci vás je viac, priam veľa, ktorých mám na mysli.
Toto je pokračovanie spomienok na jeseň až zimu s dcérami mŕtveho spisovateľa v dome s belasou strechou na severozápadnom pobreží Škótska. Prvá časť skončila praskaním pomyselnej škrupiny izolácie a druhá podobne začína.
Cieľom nie je ukončiť, ale ne-ustáliť. Zneúprosniť. Asi takéto ma premkne, pri pohľade na neonacistu Mira a plnoštíhleho metalistu Libora v Nevada bare, náhodnom mieste, kde sa so Spevákom zastavíme po ceste z predstavenia krátkej situačnej tragédie Som chrbtom ku všetkým dverám, odohrávajúcej sa v
Tesne pred tým, než Doreen príde veľmi zle - a Lea, jej sestra, ju už musí bezpodmienečne zobrať z domu s belasou strechou na pobreží polostrova Coigach do nemocnice v Glasgow – sa po šesťdesiatich troch dňoch čítania nahlas dostanem k bodu v knihe, kde sa Unaha Closp na palube ukoristenej Voehnskej lode dozvie, že tajná sieť červých dier predsa existuje a ovládajú ju Umelé Inteligencie, ktoré sa pred siedmimi tisícami rokov, ku koncu Vojny Strojov, utiahli do úzadia, do exilu v mračných hĺbkach plynných obrov na okraji Galaxie. Bol začiatok jari, víchrice ustávali, začínal voňať šedivník a moje rozhodnutie odísť preč z Vysočiny sa Doreeniným zhoršením stavu urýchlilo a do týždňa som sedel v megabus autobuse z Inverness do Londýna. Toto je foto spomienka s krátkymi poznámkami na neskutočnú jeseň až zimu strávenú v dome na pobreží s dcérami mŕtveho spisovateľa.
V posledných rokoch mi vybledla schopnosť širokopásmového sentimentu, ale čo tam po nej, len neprístojne skľučuje, že ako rýchlo letia dni. Lebo keby nevybledla, prisámvačku by ma prinajmenšom prizabilo aj svetlo zlomené cez purpurový obal prepisovateľného kompaktného disku. Alebo tie prázdne, do kútika naklonené výrezy malých miest.
Margitka mala pohreb. Posledné dve tretiny dlhého života prežije na cukríkoch a sirupe, rovno z fľaše, alebo aj z pohára rovno
Pred polstoročím bol postavený prvý panelák a pri tejto príležitosti bude piatok 25. 12. v áŠtvorke - nultom priestore - patriť panelákom celé popoludnie až večer. Jedna pozvánka na Panelfest sa už v databáze blogov nachádza, ja som len chcel, ako dlhoročný obdivovateľ panelákov a činžiakov – z estetického a zároveň zľahka masochistického hľadiska – navodiť atmosféru Týždňa Panelákov a Činžiakov, lebo prečo ho tak nenazvať, nie? A navodiť ju chcem minulo týždňovými kompozíciami z Londýna - ako dôkazom, že králikárne nie sú fenoménom len postkomunistických krajín - spolu so scenériou zo slovenských sídlisk.
Niektoré čísla mám na sim karte už roky. Dvere do súkromia ľudí, ktorým už dlho netušíš aktuálne súradnice. Čo tak ich skúsiť, po rokoch? Uvidím to ako začiatok filmu: si predstav začutie hlasu, rozoznáš postavu, k uchu má priložený fón: - Ahoj, my sme spolu kedysi bývali na priváte na Dlhých Dieloch. Raz večer si rozprával taký príbeh o rakete, spravil si ju z čajového sáčika. Malo to takú neočakávanú pointu. A aj letela! Baby boli uveličené vtedy, pamätáš? Mohol by si to povedať znovu prosím, zabudol som detaily, hm? -
Keď na konci druhej zóny stretnem Dalibora a Evku, stoja na pokraji konečnej krízy. Že sa blíži koniec ich vzťahu, si uvedomoval dokonca skôr než ona. Snažil sa ho odvrátiť tím, že ešte zvýšil svoju servilnosť a štedrosť. Pripomína mi nemotorného, pokorne sa plaziaceho psíka. Okrem minulosti máme jediného spoločného známeho, Lattensa, profesionálneho online-RPG-game-testera, celé dni zavretého v trojizbovom dome neďaleko letiska na úpätí Londýna. On ma vlastne upozornil na lacné letenky do tam hore, na severozápad a navrhol nám stretnutie, že nech tí dvaja aspoň na chvíľu vylezú z ulity.