Na začiatok výrez z farebne zladeného celku: pohľad na nepraktický exil jedného nonkonformného známeho. Jednoduchý príbytok zo záclon, hlboko v útrobách pohoria Vtáčnik, kam si každú jar odchádza hýčkať obľúbenú celoživotnú krivdu.
Buduje tam rôzne vitrínky: znázorňujú ročné obdobia alebo výjavy zo zásadných nadrealistických diel. Aj to je spôsob meditácie.
Ale inak sa mám dobre, zaoberám sa bojom proti Východoeurópskej Takmer-Mestskej Únave, ktorý pozostáva z vyváženého podielu dobrého spánku,
určitého životného nadhľadu,
psychogeografie,
vôni večerov a
premýšľania nad Mytológiou leteckého paliva, ktorá súvisí s ovládnutím sveta na subatomárnej úrovni a
chodenia s Tebou na prechádzky. Ako napríklad v nedeľu, keď po daždi vyšlo slnko a bol výhľad na celé takmer-mesto, ba i za takmer-mesto.
A keď príde víkend, putujem do nepredpokladateľných súradníc mimo takmer-mesta, spolieham sa na svoj nos a rokmi vycibrenú intuíciu. Jar je krásna je krásna je krásna, ako vravievala Gertrúda. Trochu ma mrzí, že som prečítal všetky dosiaľ napísané knihy od pána menom Iain M. Banks, ale aj taký P. K. Dick nie je na zahodenie, všakáno.
Naostatok trochu gýču, západ slnka nad Petržielkou, ako ho vidia udatní hrádzoví korčuliari.
god is nowhere
god is now here
god is LOL and kitschy
