Jemné nitky kultúrneho kontextu: o horúcom letnom popoludní v strede Petržalky, po pohrebe, keď je odrazu v malom byte dusno, slová sa odrážajú. A vnútri sa nefajčí. Cítim, ako sa tam veci lámu. Drobia, hutnejú a kostrbia a zozložitievajú. A ako sa raz všetci stretneme, v bielych trúchlivo šuštiacich košeliach.
Alebo opačný koniec: zima, prvý sneh a pani učiteľka neodolá detvákom z Môťovej na konci Zvolena, s vo fotošope zvýraznenými bobami idú ochutnať šmýkavosť. The time is Now, všetko je bez starostnosť.
Každodenné vý/javy majú podsaditú a rozložitú štruktúru: donekonečna.
A keď som Doma, javom/vý si dokážem predstaviť solídnejšie interpretácie, dianiu navôkol priradiť obsiahlejšie vysvetlenia - rodná krajina a jej fungovanie mi je bližšie a nevyhnutne ju vidím jasnejšie, do väčšej hĺbky.
Toto je také Napohľad Banálne Pozorovanie, ale až so až so znalosťou protikladov si ich oceníš, si vážiš póly.
