Dá sa cestovať v čase, hoci iba do minulosti. Už to môžem s pokojným svedomím prezradiť. Našli sme Správu z budúcnosti, s podrobným návodom, ako dať budúcnosti najavo, kde majú umiestniť Správu, aby sme ju vtedy potme úplnou náhodou vôbec našli. Tento časový paradox tkvie hlavne v konštatovaní, že až potom, čo Správu nájdeme, sa z jej obsahu dozvieme, že čo treba urobiť, aby oni v budúcnosti urobili, ak chceme Správu vôbec nájsť.
Podrobnosti o tom, kedy a kam majú entity z budúcnosti umiestniť Správu, sú roztrúsené v siedmych blogoch, dvanástich článkoch a v niekoľkých desiatkach príspevkoch na verejne prístupných fórach a v mailing list archívoch. Začali sme ich vkladať do siete nie dlho po objavení Správy v Prostrednej doline na jeseň roku 2004.
Ide o to, aby kdesi popopozajtra spomínaným entitám padli naše odkazy do oka. Všetky texty spolu súvisia, vytvárajú vo vyhľadávačoch určité konfigurácie výsledkov, ojedinelé a nenapodobiteľné. Písali sme ich a štylizovali podľa zložitého kľúča, ktorý bude na našich potomkov podozrivo svietiť, doslova ukazovať prstom. Pretože ho sami vymysleli. Ešte len vymyslia. Je to tiež súčasťou časového paradoxu: že ani oni sami nevedia - predtým, než nájdu naše stopy - že nám pošlú Správu z budúcnosti.
Prečo však museli byť časopriestorové súradnice o polohe Správy z budúcnosti takto komplikovane votkané do informačných sietí, kamuflované v rôznych napohľad nesúvisiacich webových príspevkoch? Holt, bo naši potomkovia v budúcnosti budú omnoho roztopašnejší a rozšafnejší a len tak hocičo ich nevzruší, ako nám v Správe tiež dali najavo. Len tak do minulosti vkladať artefakty je pre nich nuda. Ale starý dobrý časový paradox s komplikovanou zápletkou, to už je niečo! A ak môžem hovoriť za seba, pokladám za skutočnú zábavu po večeroch písať odkazy pre budúcnosť, aby sa vôbec niečo v minulosti stalo, aby sa mohlo v budúcnosti stať niečo, čo sa stane v minulosti.
PS: Dôvodom, prečo sa nebojím takto otvorene písať o Správe je, že podľa informácií z budúcnosti sú obavy neoprávnené, keďže vplyv ktoréhokoľvek čitateľa tohto konkrétneho článku na budúcnosť bude natoľko zanedbateľný, že aj keby chceli, svojimi budúcimi činmi nenarušia túto časovú líniu a nezničia vesmír ako ho poznáme. Je mi to ľúto.
