Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Na druhej strane, silu pocitu stále počítam na intenzitu zimomriavok, zalievajú ma tesne po premknutí prežitkom: neovládateľne, nezávisle odo mňa, sú úprimný lakmusový papierik hodnôt vnemu.
Toto by som mohol písať v predposlednom rade na ľavo pri okne v Karose na linke Nitra Banská Bystrica - ako sa zo mňa postupne vytráca dojmový screenshot izby neďaleko Agáčov, preľnieva, odznievajú steny, osud v ich rámci: stratený Ján a mladá záhradná architektka Jana – ale nenapíšem, lebo skús v Karose písať!
Toto píšem na klávesnici počítača pri okne s výhľadom na múzeum, starobinec, nevestinec a striebornú jedličku a myslím na vôňu látkovej vreckovky v studenom popoludní cez nádych pred fúknutím.
